WASHINGTON, BRATISLAVA. Snem, na ktorom v roku 1787 vo Philadelphii vznikala americká ústava, trval mesiace. Bojovalo sa o každé slovíčko, zakladajúci otcovia vznikajúcich Spojených štátov si veľmi dali záležať na tom, aby vybudovali funkčný systém bŕzd a protiváh.
Jeho kľúčovou súčasťou je aj možnosť, ako odvolať prezidenta. Ten totiž nemal byť len republikánskou obdobou kráľa, teda nedotknuteľným vládcom, ako to bolo počas britskej kolonizácie. Mal sa spovedať Kongresu, voleným zástupcom ľudu. Už nikto nikdy nemal mať možnosť vládnuť neobmedzene, ani prezident.
Ku koncu snemu už boli všetci z nekonečných hádok unavení a chceli sa čím skôr vrátiť domov, dohodli sa tak na konečnom znení. Vtedy prišlo na rad spísanie ústavy, čo mal na starosti Gouverneur Morris, delegát štátu Pensylvánia. Preto mu neskôr prischla prezývka „pisár Ústavy“.

Priamo pri prepise pritom Morris urobil dvanásť zmien v ústave. Keďže sa už delegátom stretnutia nechcelo pokračovať v úmorných rokovaniach, dokument nakoniec schválili v podobe, v akej ho Morris odovzdal.
V tej podobe ho potom schválili aj všetky vtedajšie štáty únie a vstúpil do histórie ako Ústava Spojených štátov.
Trestné činy proti Spojeným štátom
Jednou z Morrisových zmien je časť o odvolávaní prezidenta, ktorá sa stáva v týchto mesiacoch aktuálna. „Prezident, viceprezident a všetci úradníci Spojených štátov musia byť zbavení funkcie, ak budú obžalovaní a usvedčení z velezrady, úplatkárstva, alebo z iných ťažkých zločinov a trestných činov,“ píše sa v ústave dnes.
Pred Morrisovou úpravou pokračovalo ustanovenie dodatkom „proti Spojeným štátom“. Prezidenta tak mohli kongresmani odvolať len vtedy, keď je poškodeným samotná vlasť, čo však teraz neplatí.
Stačí, že prezident porušil pravidlá, konal vo vlastný prospech a napríklad požiadal o pomoc vo voľbách iný štát.
William Treanor z právnej fakulty Georgetownskej univerzity, ktoré zmeny v prepise textu skúmal, tvrdí, že Morris to neurobil preto, že by dodatok považoval za nadbytočný.