BERLÍN, BRATISLAVA. Posledné, čím by som sa chcel definovať, je nejaký palác, povedal pred pätnástimi rokmi Georg Friedrich, prapravnuk posledného nemeckého cisára Viliama II.
Vtedy mal 28 rokov, teraz má princ 43 a nemecké súdy žiada, aby sa jeho rodina mohla vrátiť do paláca Cecilienhof v Postupime.

Nejde len o palác. Od štátu v mene rodu Hohenzollernovcov žiada, aby mu vrátil majetky, o ktoré rod prišiel po prvej aj druhej svetovej vojne.
Ide o paláce, umelecké diela či pozemky, ktoré sú už desaťročia prevažne v štátnych rukách, hovorí sa aj o odškodnom vo výške 1,2 milióna eur.
Napríklad v Cecilienhofe, ktorý postavili v roku 1917 na spôsob vidieckych sídel anglických aristokratov, je v súčasnosti múzeum a hotel.
Práve tu sa totiž po druhej svetovej vojne konala Postupimská konferencia, kde si víťazné mocnosti rozdelili Nemecko a vplyv nad celou Európou.
Ak by štát princovi Georgovi Friedrichovi vyhovel, do tohto paláca by sa rodina mohla nasťahovať. O tom, či sa tak stane, rozhodne najmä to, či jeho predkovia pomohli nacistom.
Pomáhal nacistom?
Rod sa o svoje majetky začal uchádzať hneď po roku 1994, keď zjednotené Nemecko prijalo zákon o tom, že občania majú právo na skonfiškované majetky.
Samotných Nemcov prekvapilo, že exponáty z múzea by sa ešte vôbec mohli vrátiť do súkromných rúk, mnohí si neuvedomujú ani to, že historické rody majú svojich nasledovníkov.
Do pozornosti verejnosti sa to dostalo v tomto roku, keď sa ukázalo, že spolkové krajiny Berlín a Brandebursko spolu s federálnou vládou za zatvorenými dverami rokujú možnej dohode.