Pre SME spomína, ako sa 17. novembra 1989 dostal na Národní třídu, ako vnímal následné dianie a čo ho na posledných tridsiatich rokoch najviac potešilo. V súčasnosti Černý vedie stránku MilujuPrahu.cz, je novinárom, píše knihy o Prahe, zakladal televíziu Černá Kukla a je šéfom projektu iReportér pre Českú televíziu a RTVS.
V pondelok ho ocenili ako člena tretieho českého odboja, teda za boj proti komunistickej totalite.
V roku 1989 ste mali osemnásť rokov, ako ste sa dostali k ľuďom, ktorí neskôr organizovali revolúciu?
Schwarzenberg: Slováci majú dobrú vlastnosť, pomáha však mafii Čítajte Už počas toho roka som sa pohyboval v skupine mladých ľudí, ktorí aktívne vystupovali proti režimu.
Dostal som sa k tomu cez svojho brata, ktorý mal 23 rokov a mal tak už viac skúseností, podpísal aj Chartu 77.
Vtedy existovala takzvaná Spoločnosť za veselšiu súčasnosť, čo robili Luboš Rychvalský a Bára Štěpánová. Organizovali protirežimné vystúpenia, ktoré vyzerali ako happeningy.
Napríklad?
V auguste 1989 napríklad chodilo pár desiatok ľudí po centre za sebou, ale nikto nič neskandoval, nemali žiadne transparenty. Policajti nevedeli, čo majú robiť. Keďže polícia nezasahovala, zasiahli sme neskôr sami proti sebe.
Dali sme si vydlabané melóny na hlavy, vnútro sme večer zjedli s rumom, namiesto obuškov sme mali uhorky alebo štanglu salámy. Ja som mal čiapku na hlave, akože som šéf tajných.
Tajní pri demonštráciách totiž vždy mávali poznávacie znamenie, aby ich policajti pri zásahu nemlátili. Ako policajti sme ľuďom kontrolovali preukazy, no namiesto občianskych očkovacie.
Od mája až do revolúcie sa konal beh Triedou politických väzňov. O čo išlo?
