Ruský opozičný politik VLADIMIR KARA-MURZA žije v americkom exile, dvakrát sa ho niekto pokúsil otráviť a len tesne unikol smrti. V rozhovore kritizuje ruského prezidenta Vladimira Putina a opisuje možné vyhliadky na zmenu vlády v krajine. Dojem, že režim v Rusku je pevný a neotrasiteľný, často klame, upozorňuje. Kara-Murza získal v Prahe ocenenie Ústavu pre štúdium totalitných režimov.
O mesiac to bude dvadsať rokov, čo sa Vladimir Putin stal ruským prezidentom. Aký je s odstupom času váš pohľad na jeho prevzatie moci?
Veľmi dobre si pamätám deň, keď mi bolo jasné, čo bude znamenať vláda Vladimira Putina. Keď nastúpil, pre mnohých bol záhadou. Na Svetovom ekonomickom fóre v Davose sa všetci pýtali, kto to ten Putin vlastne je, aké má názory a čo od neho očakávať.
V Rusku je 20. december takzvaným dňom čekistov. Oslava ľudí pracujúcich v tajných službách. Putin bol vtedy, v roku 1999, premiérom a v tento deň na budove bývalého sídla sovietskej KGB odhalil pamätnú tabuľu Jurijovi Andropovovi.
Mužovi, ktorý túto tajnú službu viac ako pätnásť rokov viedol, bol členom politbyra Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a krátko aj jeho šéfom. Bol to človek, ktorý mal na starosti systém zneužívania psychiatrie proti disidentom, systém potláčania a zastrašovania kritikov komunistickému režimu.
Po tom, ako toto urobil, už pre mňa nebolo otázkou, čo si mám o Putinovi myslieť. Ďalších dvadsať rokov bolo pokračovaním tejto politiky. V podstate vlády KGB. Putin je bývalým dôstojníkom KGB a obklopil sa rovnakými ľuďmi.
Ako sa Putinova vláda začala vtedy prejavovať?
Prvá línia útoku smerovala na nezávislé médiá. Štyri dni po tom, ako zložil prezidentský sľub, poslal daňových kontrolórov a políciu do sídla mediálnej skupiny Media Most, ktorá prevádzkovala napríklad televíziu NTV. Počas troch rokov všetky nezávislé televízie buď zrušili, alebo ich prevzal štát.

Putin celkom rýchlo dosiahol tri veci. Zničil nezávislé médiá. V októbri 2003 poslal za mreže najbohatšieho Rusa Michaila Chodorkovského, čo bol signál všetkým, že nebude trpieť akúkoľvek kritiku svojej politiky. A v roku 2003 prvýkrát od rozpadu Sovietskeho zväzu v Rusku zmanipulovali voľby tak, aby sa do parlamentu nedostali zástupcovia opozície. Parlament sa stal miestom, kde sa nediskutuje.
Trend bol jasný a drží dodnes.