PRAHA. Rusko prestalo dodržiavať Zmluvu o likvidácii rakiet stredného a kratšieho doletu (INF), pretože prestala byť v súlade s ruskými záujmami. To isté platí o vypovedaní zmluvy zo strany USA.
V stredu to povedal vedúci Centra európskej bezpečnosti Ústavu medzinárodných vzťahov v Prahe Matúš Halás počas záverečného dňa konferencie Černínske bezpečnostné fórum v Prahe.
Mocnosti cítia ohrozenie
"Celé je to spôsobené výraznou odlišnosťou súčasného bezpečnostného prostredia v Európe a vo svete v porovnaní s tým, ako vyzeralo pred koncom studenej vojny. Koniec platnosti Zmluvy INF na tom nič nezmení, naopak, Európa a Spojené štáty budú musieť prijať opatrenia, ktoré znemožnia ohrozenie ich záujmov zo strany Ruska a Číny," zdôraznil analytik.
To, prečo momentálne globálni hráči nerešpektujú medzinárodné pravidlá a skôr si vytvárajú rezervy, aby sa spoliehali v otázke bezpečnosti sami na seba, podľa odborníka vyplýva z dlhodobých zmien rozloženia moci vo svete v porovnaní s obdobím počas studenej vojny, keď boli všetky kľúčové dokumenty kontroly zbrojenia podpísané.
Stabilita vo svete sa znižuje
"Každopádne možno s istým zovšeobecnením povedať, že čím menej zmluvných záväzkov zostáva, tým väčšiu voľnosť majú štáty pri svojom konaní a zároveň tým menšia stabilita zostáva vo svete, čo sa týka predpovedateľnosti ich správania. Kľúčovou úlohou tu však nie je pesimistická rezignácia na pravidlá, prípadne neochvejné dodržiavanie nefunkčných zmlúv, ale - naopak - snaha prispôsobiť pravidlá, vrátane tých o kontrole zbrojenia, realite vo svete," konštatoval Halás.
Na otázku, aká medzinárodná zmluva by podľa odborníka mala vzniknúť, aby bola zábezpekou kontroly zbrojenia a rešpektovaná zo strany všetkých dôležitých aktérov, Halás odpovedal, že pomerne realistickou možnosťou sa ukazuje byť celosvetový režim o kontrole rakiet stredného a krátkeho doletu.
"S istými zmenami by išlo o akúsi globálnu verziu pôvodnej zmluvy INF. Hlavnou podmienkou, aby takéto niečo bolo vôbec uskutočniteľné, je zaistenie toho, že nedôjde k ohrozeniu životných záujmov žiadnej z dotknutých krajín. Každá zmluva o kontrole zbrojenia vždy zohľadňovala aktuálne záujmy relevantných aktérov a mnohé zmluvy dnes strácajú relevantnosť práve preto, že už nezodpovedajú zmeneným záujmom," upozornil odborník.
Kľúčový bude postoj všetkých krajín
Ako ďalej uviedol, v prípade celosvetovej zmluvy INF by bolo nutné obmedziť len rakety s doletom 500-3000 km, pri pôvodnej zmluve INF to bolo 500-5500 km. Taktiež by sa nemohla týkať odpaľovacích zariadení samotných.
Zároveň by bolo v prípade mnohých krajín, ako Francúzsko, Nemecko, Spojené štáty alebo Pakistan, potrebné prijať dodatočne vojensko-obranné opatrenia, ktoré však spomínané štáty budú nútené v budúcnosti tak či tak zvážiť, a to bez ohľadu na akýkoľvek globálny režim obmedzujúci rakety stredného a kratšieho doletu.
Kľúčovou otázkou by podľa Halása bol postoj všetkých krajín, ktoré či už priamo alebo nepriamo priznali vlastníctvo jadrových zbraní.
Putin navrhuje moratórium na rozmiestnenie rakiet v Európe Čítajte "V prvom rade by tak okrem Spojených štátov, Veľkej Británie, Francúzska a Ruska musela zmluva zahŕňať aj Čínu, Pakistan, Indiu a Izrael. V súvislosti s Blízkym východom by následne zásadnú úlohu zohral postoj Iránu a Saudskej Arábie. Pozícia Severnej Kórey je dosť špecifická z rôznych dôvodov a jej účasť na tejto zmluve nie je nevyhnutná pre úspešnosť podobného projektu," uzavrel.
Zmluva INF, ktorú v roku 1987 podpísali vtedajší lídri USA a ZSSR, zakazovala obom stranám okrem iného výrobu, skúšky alebo vlastníctvo rakiet, ktoré majú dolet 500-5500 kilometrov a sú odpaľované z pevniny. Tento rok od zmluvy odstúpili Rusko aj Spojené štáty.
