JERUZALEM, BRATISLAVA. Tvorca komiksov Michael Netzer žije v Ofre, jednej z prvých izraelských osád na západnom brehu Jordánu, od roku 1985. Do Jeruzalema to má necelú hodinu cesty po pohodlnej priamej ceste.
Militanti v pásme Gazy vypálili aj napriek prímeriu na Izrael päť rakiet Čítajte "Je smiešne hovoriť, že židia tu nemôžu žiť," hovorí pre agentúru Reuters. Tvrdí, že o zemi jeho predkov sa píše aj v Biblii.
Na jeho pozemok vidí aj Azmi Musleh, farmár z palestínskej dediny Ein Jabrud. Na mieste, kde stojí Ofra, kedysi jeho predkovia pestovali figy aj olivy. "Je to srdce aj duša našej rodiny," vraví.
Dnes sa už na tieto miesta nedostane a cesta do Jeruzalema je preňho, podobne ako pre mnohých Palestínčanov, extrémne zložitá. Aj keď žijú od seba len pár stoviek metrov, na otázku izraelských osád majú diametrálne odlišný názor.
Aj medzinárodné spoločenstvo donedávna označovalo izraelské osady na palestínskom území za sporné, prípadne až nelegálne. Spojené štáty však tento týždeň od tohto postoja upustili.
Rozhodnutie Američanov môže podľa analytikov pochovať posledné snahy o riešenie izraelsko-arabského konfliktu vytvorením dvoch štátov.
Zabité riešenie?
Izrael získal kontrolu nad západným brehom Jordánu v šesťdňovej vojne v roku 1967. Dnes vojensky kontroluje asi 60 percent územia, zvyšné oblasti spadajú pod palestínsku samosprávu.
V oblasti žije vyše 2,7 milióna Palestínčanov a takmer 400-tisíc Izraelčanov, najmä v židovských osadách roztrúsených naprieč celým západným brehom mimo Jeruzalema. Väčšina krajín sveta aj OSN považuje tieto židovské osady za nelegálne a západný breh považujú za teritórium okupované Izraelom.
