BUENOS AIRES. Bývalá ikona boja za demokraciu Aun Schan Su Ťij figuruje medzi niekoľkými vrcholnými mjanmarskými činiteľmi, ktorých v stredu zažalovali v Argentíne za zločiny proti moslimskej menšine Rohingov.

Ide o prvý prípad, keď proti tejto držiteľke Nobelovej ceny podnikli kroky na súde v súvislosti s danou krízou, informuje tlačová agentúra AFP.
Rohinské a latinskoamerické skupiny bojujúce za ľudské práva podali žalobu v Argentíne v súlade s princípom "univerzálnej jurisdikcie", súdneho konceptu, ktorý je obsiahnutý v zákonoch mnohých krajín.
Premisou je to, že niektoré činy - vrátane vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti - sú také hrozné, že nie sú príznačné len pre jediný národ a môžu byť stíhané kdekoľvek.
"Táto žaloba požaduje trestné postihy voči vykonávateľom, komplicom a utajovateľom tejto genocídy," uviedol pre AFP právnik Tomas Ojea.
Žalobcovia požadujú, aby poprední vojenskí a politickí lídri - vrátane šéfa armády Min Aun Hlaina a občianskej líderky Su Ťij - čelili spravodlivosti za "existenčnú hrozbu", ktorej bola v Mjanmarsku vystavená menšina Rohingov.
"Mjanmarské úrady sa nás po desaťročia usilovali zlikvidovať tým, že nás zatvárali do get, nútili nás utekať z vlasti a zabíjali nás," vyhlásil predseda Barmskej rohinskej organizácie v Spojenom kráľovstve Tun Khin.

Ojea dúfa, že výsledkom súdneho procesu bude vydanie zatykačov na príslušných predstaviteľov, hoci genocída nie je v trestnom zákonníku Argentíny špecificky definovaná.
Vyšetrovatelia OSN vlani označili vojenský zásah proti Rohingom v Mjanmarsku z roku 2017 za genocídu. Operácia sa skončila vytlačením približne 740-tisíc príslušníkov tejto moslimskej menšiny do utečeneckých táborov v susednom Bangladéši.
Ľudskoprávne skupiny, ktoré v Argentíne iniciovali tento súdny proces, však požadujú, aby bolo popri vrcholových generáloch vyšetrované pre spoluvinu aj mjanmarské civilné vedenie.