JANG ŤIAN-LI zažil protesty proti čínskej komunistickej moci, bol na pekinskom Námestí nebeského pokoja, keď v roku 1989 vláda demonštráciu tvrdo potlačila, pričom zabila tisíce ľudí.
Súčasný šéf think-tanku Initiatives for China Jang potom odišiel do Spojených štátov. Keď sa nelegálne vrátil do Číny, skončil na päť rokov vo väzení za údajnú špionáž. Hongkonské protesty sleduje zvonku, pre SME vysvetľuje, v čom sa podobajú na situáciu z roku 1989 a či je v Číne nádej na demokraciu.
Rozhovor vznikol v polovici októbra na pražskej konferencii Fórum 2000.

Pred tridsiatimi rokmi ste sa zúčastnili na proteste na Námestí nebeského pokoja. Podobalo sa to na súčasné demonštrácie v Hongkongu?
Oba protesty majú podobného ducha, ale je medzi nimi mnoho rozdielov. Keď sme my boli na námestí, nikdy sme nemali skúsenosť so slobodou, len sme o nej snívali. Mladí ľudia v Hongkongu už vedia, ako vyzerá sloboda, narodili sa v nej, teraz si ju bránia. Nemajú kam ustúpiť. My sme žiadali veci, ktoré sme nikdy nemali – transparentnosť v strane, obmedzenie korupcie, väčšie politické zastúpenie občanov. Nikdy sme si nemysleli, že sa nám podarí vládu zvrhnúť.

Po slobodných voľbách ste teda nevolali?
Takto sme nerozmýšľali. Na námestí sme boli veľmi izolovaní, nemohli sme komunikovať s vonkajším svetom. Nemali sme žiadne noviny, nebol internet ani sociálne siete. Návšteva sovietskeho lídra Michaila Gorbačova však do Pekingu dostala mnoho zahraničných novinárov, inak by sa o protestoch tak nepísalo.
V čom bol ten spoločný duch protestov?
V mladých ľuďoch, ktorí boli ochotní obetovať sa pre niečo vyššie, ako sú oni sami, pre ideály. Milujú svoju krajinu a jej ľud, snažia sa preň dosiahnuť niečo dobré.
Prezident Si Ťin-pching začiatkom októbra odkázal, že tým, ktorí sa budú snažiť narušiť jednotu Číny, rozlámu kosti. Chápete to ako odkaz ľuďom v Hongkongu?
Odkedy ľudia vyšli do ulíc, čínska vládna propaganda protesty označuje za násilné hnutie podporované silami zo zahraničia, ktorého cieľom je nezávislosť Hongkongu. Z ich pohľadu je požiadavka po slobode a sebaurčení to isté ako žiadať nezávislosť.
Všetci vieme, že tieto protesty vyvolalo presadenie zákona o vydávaní ľudí do pevninskej Číny, ale počas priebehu protestov postoj Pekingu Hongkončanov ešte viac nahneval. Nezávislosť má teraz medzi miestnymi možno väčšiu podporu, ale zatiaľ to nie je priechodná možnosť.
Prezident Si naďalej týmito obvineniami len démonizuje hongkonské protesty, aby mohol povzbudiť nacionalistické postoje medzi Číňanmi.
Očakávate, že nakoniec Peking zasiahne silou ako v roku 1989? Pošle do ulíc mesta tanky?