Revoluční tribúni sa nikdy neudržia dlho v politike, ľuďom lezú na nervy, hovorí v rozhovore pre SME KAREL SCHWARZENBERG. V rozhovore pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie rozpráva o tom, ako sa on dozvedel o protestoch a ako sa mu spolupracovalo s novými ľuďmi na Pražskom hrade.
Porovnáva tiež stav v Česku a na Slovensku. Slováci pri sebe viac držia, čo pomohlo aj tomu, že mafia sa dostala do vysokej politiky, hovorí hlava tradičného európskeho šľachtického rodu a bývalý český minister zahraničných vecí.
Karel Schwarzenberg (81)
- Celým menom Karel Jan Nepomuk Josef Norbert Bedřich Antonín Vratislav Menas knieža zo Schwarzenbergu sa narodil v Prahe.
- Po nástupe komunistov sa jeho rodina v roku 1948 odsťahovala do Rakúska, kde si ho adoptoval strýko, a on sa stal hlavou celého rodu, jedného z najstarších v Európe.
- Povolaním lesník popri spravovaní rodinných majetkov počas komunizmu pomáhal disidentom v Československu.
- Hneď po revolúcii sa stal kancelárom prezidenta Václava Havla.
- V roku 2006 sa prvýkrát stal českým ministrom zahraničných vecí. S prestávkou ním bol do roku 2013. V tom istom roku sa dostal do finále prezidentskej voľby.
- V roku 2009 zakladal stranu TOP 09 a roky ju viedol. Dnes je jej čestným predsedom a poslancom dolnej komory českého parlamentu.
Ako po 30 rokoch hodnotíte revolúciu a to, ako sa Česko a Slovensko odvtedy zmenilo?
Popravde, v jednom nás Slováci prevýšili, vytvorili si skutočnú občiansku spoločnosť schopnú zasahovať do politiky. Vždy som obdivoval, že Slováci zvrhli Vladimíra Mečiara normálne vo voľbách, dvakrát za sebou si zvolili dobrých prezidentov. A naposledy sa postavili proti prakticky všemocnému premiérovi. On aj jeho minister vnútra museli odstúpiť.
Na druhej strane sa mafia na Slovensku očividne dostala do vysokých poschodí politiky. My nemáme občiansku spoločnosť, ktorá by bola schopná niečo dotiahnuť. Dúfam však, aj keď som si tým nie celkom istý, že aspoň mafia sa ešte tak vysoko nedostala.
Ako vznikli tieto rozdiely?
Neviem. Myslím si, že vplyvu mafie na Slovensku pomohla jedna vynikajúca slovenská vlastnosť – Slováci sú malý národ, ktorý drží oveľa viac pohromade.
Pamätám si, ako sme sa my Česi udivene pozerali, keď zomrel Gustav Husák a na pohreb mu išli aj naši kamaráti (František Mikloško a Ján Čarnogurský, poznámka redakcie), ktorí celý život bojovali proti komunizmu. Bol to prvý slovenský prezident, tak išli na jeho pohreb, to by sa v Česku nestalo.
Vždy na mňa robilo veľký dojem, ako Slováci držia pohromade. Myslím si, že to pomohlo aj rôznym „podnikateľom“, ktorí to začali využívať. Prispelo k tomu aj to, že si všetci tykali s ministrami a poslancami. To je podľa mňa hlavný dôvod.
Najväčšie sklamanie novembra? Dubček, hovorí biskup Malý Čítajte Kde ste boli na začiatku novembra 1989? Tušili ste, že to smeruje k zmene?
Pamätám si, že oslavy 28. októbra nedopadli dobre z pohľadu odporu voči režimu. Na 17. novembra ma nejaký Američan pozval na hon do Maďarska, neďaleko Debrecínu. Tam ku mne prišiel niekto od miestneho hájnika, kde pozerali slovenskú televíziu, a povedal mi, že sa u nás niečo deje. Ponáhľal som sa do toho domu a videl som, čo sa deje.
Hneď ráno som vyštartoval. Najprv som od československých úradov dostal odpoveď, že nie som vítanou osobou. O týždeň neskôr to bolo všetko inak.
