PARÍŽ. V mnohých mestách a obciach Francúzska sa v pondelok konajú spomienkové podujatia venované 101. výročiu podpísania prímeria z Compiegne, ktorým sa skončili boje prvej svetovej vojny.
Informoval v pondelok spravodajský portál France Info.
Ústredný spomienkový akt sa už tradične uskutočnil v Paríži, kde prezident Emmanuel Macron položil veniec kvetov k Hrobu neznámeho vojaka pod Víťazným oblúkom, kde na pamiatku vojakov padlých za vlasť horí večný oheň.
Koniec bojov na západnom fronte
Svet si v tento deň pripomína prímerie z Compiegne, ktoré nadobudlo platnosť 11. novembra 1918 o 11.00 h parížskeho času.
Týmto prímerím sa ukončili boje na západnom fronte a štáty Dohody dosiahli víťazstvo v prvej svetovej vojne.
Nemecká ríša podpísaním prímeria de facto uznala svoju porážku, ale formálne nekapitulovala.
Urobila tak až o šesť mesiacov neskôr, keď bola počas Parížskej mierovej konferencie prijatá Versailleská zmluva, ktorá priniesla definitívny mier a faktickú kapituláciu Nemecka.
Macron odhalí ďalší pamätník
Vo Francúzsku však v pondelok spomínajú aj na obete nedávnych i prebiehajúcich vojenských konfliktov.
V rámci toho Macron v pondelok v Paríži odhalí pamätník na počesť 549 vojakov, ktorí od roku 1963 zahynuli v 17 vojenských operáciách francúzskej armády v zahraničí. Ide o francúzskych vojakov padlých napr. v Libanone (141), v africkej republike Čad (129), Afganistane (85) a v bývalej Juhoslávii (78).
Posledným pripísaným do zoznamu obetí je Ronan Poiteau, ktorý zahynul 2. novembra pri teroristickom útoku v Mali, kde padlo aj ďalších 23 francúzskych vojakov.
Očakáva sa, že na slávnostnom akte bude prítomných aj asi 600 príbuzných týchto padlých vojakov.
Súsošie zo šiestich vojakov
Pamätník sa nachádza v Parku Andrého Citroëna v 15. parížskom obvode. Jeho súčasťou je súsošie pozostávajúce z šiestich vojakov - piatich mužov a jednej ženy v dvoch radoch a v pózach, akoby niesli rakvu.
Tvorca súsošia, Stéphane Vigny, vysvetlil, že "materializovať rakvu prázdnom je tou najlepšou symbolickou formou, ako vzdať hold vojakom, ktorí nás opustili".
Projekt tohto pamätníka inicioval počas svojho pôsobenia v Elyzejskom paláci ešte Macronov predchodca Francois Hollande, ktorý položil aj základný kameň objektu. Jeho výstavba však roky nenapredovala, čo vyvolalo nevôľu pozostalých rodín i vojakov v aktívnej službe.
Macron tento projekt oživil vlani, keď 13. júla v prejave k príslušníkom francúzskych ozbrojených síl vyhlásil, že "Francúzsko nezabúda na tých, ktorí preň padli. nezabúda na žiadne zo svojich detí. Je to pre nás povinnosť a česť".
Loading
...
