BUKUREŠŤ. Úradujúci rumunský prezident Klaus Iohannis, ktorý sa uchádza o druhé päťročné funkčné obdobie, dosiahol v nedeľu najväčší zisk spomedzi kandidátov v prvom kole prezidentských volieb.
Vyplýva to z prvých prognóz výsledkov na základe prieskumov medzi voličmi, informovali tlačové agentúry AFP a DPA.
Rozhodne sa zrejme v druhom kole
Podľa zverejnených údajov by mal Iohannis (60) získať 38,2 percenta odovzdaných hlasov, čo znamená, že i napriek víťazstvu nebol zatiaľ zvolený.
Kríza zatienila kampaň, Rumuni si volia prezidenta Čítajte Voľby tak zrejme postupujú do druhého kola, kde bude Iohannisovou súperkou doterajšia premiérka Viorica Dancilaová (55), ktorej v prvom kole predpovedajú druhú priečku so ziskom 22 percent.
Výsledky tzv. exit polls prevzala DPA z rumunskej tlačovej agentúry Mediafax.
Tretím v poradí je Dan Barna, líder proeurópskej strany Zväz Zachráňme Rumunsko (USR), s predpovedaným ziskom 16 percent.
Volebná účasť sa odhaduje na 48 percent, čo predstavuje pokles oproti 52 percentám pri prezidentských voľbách pred piatimi rokmi.
Druhé kolo prezidentských volieb by sa malo v Rumunsku konať o dva týždne - 24. novembra.
"Porazili sme sociálnych demokratov," povedal Iohannis jasajúcim podporovateľom pred centrálou svojej kampane. "Táto vojna sa však ešte neskončila, musíme urobiť ďalší krok vpred o dva týždne," dodal prezident.
Boj s korupciou
Iohannisa podporuje stredopravicová Národná liberálna strana (PNL), ktorá vládne len od začiatku tohto týždňa po tom, ako parlament vyslovením nedôvery zosadil predošlú sociálnodemokratickú vládu.
Nový menšinový kabinet premiéra Ludovica Orbana dúfa, že opätovné zvolenie Iohannisa pomôže novému začiatku boja proti korupcii, ktorý predchádzajúca vláda podľa kritikov brzdila.
Približne 18,2 milióna voličov sa mohlo v nedeľu rozhodnúť pre jedného zo 14 kandidátov na najvyššiu štátnu funkciu.
Pozorovatelia nepredpokladali, že by niektorý z nich v prvom kole volieb získal nadpolovičnú väčšinu.
Rumunsko je tzv. poloprezidentskou republikou, v ktorej má prezident značné rozhodovacie právomoci napríklad v otázkach národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky.
Môže odmietnuť straníckych nominantov na predsedu vlády i vládnych nominantov na súdne posty.
