TEHERÁN. Irán v sobotu oznámil, že už obohacuje urán na úroveň piatich percent. Správa prišla po sérii krokov, ktorými Teherán pozastavil plnenie viacerých svojich záväzkov z tzv. jadrovej dohody s veľmocami z roku 2015.
Informovala o tom agentúra AFP.
Irán nedodržiava dohodu
Jadrová dohoda stanovila Iránu hranicu obohacovania uránu na 3,67 percenta.
Irán znova spustil obohacovanie uránu v jadrovom zariadení Fordú Čítajte Teherán však ohlásil, že toto obmedzenie nebude dodržiavať po tom, ako USA vlani jednostranne odstúpili od tejto dohody a znova voči islamskej republike zaviedli sankcie.
"Na základe našich potrieb a toho, čo nám bolo nariadené, momentálne produkujeme päť percent," povedal hovorca Iránskej organizácie pre atómovú energiu (AEOI) Behrúz Kamálvandí na tlačovej konferencii.
Irán má podľa neho kapacity na výrobu obohateného uránu na úrovni "piatich percent, 20 percent, 60 percent alebo akýchkoľvek percent", čo je tvrdenie, ktoré z Teheránu zaznieva často.
Obohacovanie uránu je citlivým procesom, ktorým sa vyrába palivo pre jadrové reaktory, no tiež materiál pre jadrové hlavice.
Súčasná päťpercentná úroveň prekračuje limit stanovený jadrovou dohodou, no Irán už v minulosti vyrábal urán obohatený na 20 percent a pre jadrové zbrane by bolo potrebné obohatenie na 90 percent, približuje AFP.
Hovorca AEOI v sobotu podľa agentúry DPA tiež oznámil, že Irán po vyše štyroch rokoch znova spustil proces obohacovania uránu v podzemnom jadrovom zariadení Fordú južne od Teheránu.
Po tom, ako v polovici tohto týždňa napustili do tamojších 1044 centrifúg plynný fluorid uránový, sa tam teraz začalo aj obohacovanie uránu na stupeň 4,5 percenta.
O všetkých aktivitách vo Fordú podľa hovorcu informujú Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE) vo Viedni, pričom inšpektori MAAE sú aj prítomní v tomto zariadení a proces monitorujú.
Na výskumné účely
Na základe jadrovej dohody má zariadenie Fordú slúžiť výhradne na výskumné účely a tamojšie odstredivky majú byť využívané na iné účely než sporné obohacovanie uránu.
Obohatený urán už Irán vyrába aj v ďalšom jadrovom závode v 200 kilometrov vzdialenom Natanze.
Irán v priebehu tohto roka pozastavil plnenie viacerých záväzkov z jadrovej dohody a pohrozil, že od nej úplne odstúpi.
Týmito krokmi reagoval na rozhodnutie Spojených štátov, ktoré v roku 2018 od dohody jednostranne odstúpili a následne zaviedli voči Iránu tvrdé sankcie.
Washington chce politikou "maximálneho tlaku" Teherán prinútiť k opätovnému prerokovaniu dohody s prísnejšími podmienkami.
Zvyšní signatári sa dohodu stále pokúšajú zachrániť. Samotný Teherán zdôrazňuje, že opatrenia, ktoré podnikol, môže rýchlo odvolať, ak zvyšní účastníci dohody - Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko a Rusko - nájdu spôsob, ako obísť americké sankcie.
