BRATISLAVA. Ak sa na celom svete urýchlene neprijmú kroky vedúce k potrebným zmenám v hospodárstve jednotlivých krajín, hrozí nám "nevýslovné ľudské utrpenie".
Konštatuje to správa o stave klimatických zmien, na ktorej sa podieľalo 11-tisíc vedcov z rôznych odborov zo 153 krajín, a ktorá je založená na dátach a ukazovateľoch z rôznych oblastí zozbieraných za posledných 40 rokov.
Stav klimatickej núdze
Vedci sa podľa správy, o ktorej informuje britská BBC, zhodujú na tom, že jednoznačne čelíme "stavu klimatickej núdze".
Autori správy zároveň uvádzajú, že "pociťujú morálnu povinnosť varovať pred rozsahom možnej hrozby".
"Stav núdze znamená, že ak nebudeme konať a reagovať na dopady klimatických zmien obmedzením emisií skleníkových plynov, obmedzením živočíšnej výroby, obmedzením odlesňovania a obmedzením spotreby fosílnych palív, dôsledky budú pravdepodobne ešte vážnejšie, ako sme si doteraz mysleli," vysvetľuje pre BBC Thomas Newsome, klimatológ z University of Sydney, ktorý je jedným z hlavných autorov štúdie.
Správa uvádza aj niektoré pozitívne údaje, napríklad ten, že výroba energie z obnoviteľných zdrojov stúpla za poslednú dekádu celosvetovo o 373 percent.
Toto je však jeden z mála pozitívnych údajov, a ani ten nemá žiadne zázračné účinky na celkovú situáciu, keďže spotreba fosílnych palív je oproti obnoviteľným zdrojom ešte stále 28-krát väčšia.
Vedci zakomponovali do správy 40 rokov zbierané údaje tej najrôznejšej povahy, od zaznamenaných teplôt, cez mieru odlesňovania a spotrebu fosílnych palív, až po priemernú produkciu mäsa na jednu osobu.
Znižovanie uhlíkovej stopy
Okrem alarmujúcich zistení prinášajú aj návrhy na riešenie situácie.
V prvom rade radia politikom zaviesť uhlíkové dane tak vysoké, aby odrádzali ľudí a priemysel od spotreby fosílnych palív, a v každom prípade skoncovať s ich dotovaním.
Veľmi podstatným bodom je podľa nich zastavenie odlesňovania, ktoré výraznou mierou prispieva k zhoršovaniu celkovej situácie, keďže sa kontinuálne znižuje podiel území, ktoré môžu pohlcovať oxid uhličitý.
Nevyhnutná je podľa vedcov aj zmena jedálnička ľudí, a to v tom zmysle, aby sa pokiaľ možno čo najviac odklonili od živočíšnej a priklonili k rastlinnej strave.
Ďalšou kľúčovou vecou je obmedzenie plytvania potravinami.
Ekonomiku jednotlivých štátov treba podľa vedcov v čo najvyššej možnej miere zbaviť závislosti na uhlí.
Podľa nich už neexistuje iná možnosť, ako prestať stále sledovať cieľ zvyšovania HDP a neustáleho ekonomického rastu. Okrem iného preto, lebo nekonečný hospodársky rast na planéte s obmedzenými prírodnými zdrojmi je logický nezmysel.
Vedci tiež upozorňujú na potrebu stabilizovať populačný rast, keďže ľudská populácia momentálne narastá tempom 200-tisíc ľudí za deň. Pri tomto bode však autori správy sami konštatujú, že ide o veľmi polemickú otázku, ktorú nie je ľahké vyriešiť.
