BRUSEL/AMSTERDAM. Holandská vláda priznala, že na leteckom útoku z roku 2015, ktorého terčom bola továreň na výrobu bômb v Iraku patriaca Islamskému štátu (IS), a pri ktorom zahynulo 70 ľudí, sa zúčastnilo aj jedno z holandských bojových lietadiel.
Uviedol to v pondelok spravodajský server DutchNews.nl.
Krvavý útok
Je to vôbec po prvý raz, čo holandská vláda poskytla podrobnosti o úlohe holandských stíhačiek pri leteckých útokoch na ciele IS.
Bez územia a bez kalifa. Mŕtvy Bagdádí je len symbol, Islamský štát prežíva Čítajte Ministerstvo obrany ešte v októbri odmietlo potvrdiť či poprieť tvrdenia miestnych médií, že na bombardovaní v Iraku sa zúčastnilo aj Holandsko.
Nálet na továreň na výrobu bômb v meste Hawídža bol jedným z najkrvavejších útokov medzinárodnej koalície v jej úsilí potlačiť aktivity radikálov z IS.
Agentúra Reuters po nálete informovala, že o život prišlo 70 civilistov a spresnila, že bombový útok spojencov vyvolal sériu "sekundárnych výbuchov", ktoré kompletne zničili okolie zasiahnutej priemyselnej zóny.
Holandské bomby
Holandská ministerka obrany Ank Bijleveldová pred poslancami parlamentu potvrdila, že do útoku spred štyroch rokov boli zapojené aj holandská stíhačka a bomby.
Dodala, že informácie, ktoré viedli k uskutočneniu náletu, sa neskôr ukázali ako neúplné, keďže podľa nich sa v čase útoku v bombardovanej zóne nemali nachádzať žiadni civilisti.
Priznala, že zodpovedné strany boli prekvapené veľkým množstvom výbušnín v napadnutej továrni. Tie spôsobili sériu explózií, ktoré spustošili širšie okolie továrne.
Bijleveldová uviedla, že Holandsko hlboko ľutuje smrť civilistov, najmä vzhľadom na to, že holandský prístup je založený na tom, aby nedochádzalo k zbytočným sekundárnym škodám a stratám na životoch.
"Bola to však vojnová situácia, v ktorej tieto riziká nemožno nikdy úplne vylúčiť," spresnila.
Televízna stanica NOS upozornila na skutočnosť, že bývalá ministerka obrany Jeanine Hennisová-Plasschaertová sa mýlila, keď krátko po uvedenom útoku ubezpečovala poslancov parlamentu o tom, že holandské akcie v Iraku neviedli k smrti žiadnych civilistov.
Hennisová-Plasschaertová, ktorá je teraz osobitnou zástupkyňou OSN v Iraku, sa k tejto kauze odmietla vyjadriť, uviedla NOS.
Podľa DutchNews.nl holandské stíhačky F16 boli nasadené v Iraku a Sýrii v rokoch 2014 až 2016 a tiež v roku 2018 ako súčasť medzinárodnej koalície proti IS. Celkovo sa zapojili do 2100 bombových útokov.
Holanďania sú od masakru v bosnianskej Srebrenici v roku 1998 mimoriadne citliví na možnosť, že ich vojenské misie zapríčinia civilné obete. Všetky ich vojenské misie v zahraničí musí schváliť parlament.
