SAO PAOLO. Brazília bojuje s ďalšou environmentálnou katastrofou: v Pantanale, najväčšom mokraďovom území na svete, vyčíňajú najhoršie požiare za posledné roky.
Situácia v oblasti je kritická, varovala vo štvrtok podľa agentúry AFP vláda štátu Mato Grosso do Sul.
Obrovské požiare
Paulo Barbosa de Souza z Centra pre zvládanie rizík po prelete nad postihnutými oblasťami povedal, že rozsah požiarov je "obrovský" a postihli plochu takmer 50.000 hektárov.
Ste hysterickí, odkazoval svetu Bolsonaro. Po obchodnej hrozbe hasí armáda Čítajte Podľa brazílskeho Národného inštitútu pre výskum vesmíru (INPE) bolo od začiatku roka na satelitných snímkach Pantanalu identifikovaných 8479 požiarov - najviac za uplynulých 12 rokov.
Iba v októbri vypuklo 2427 požiarov - vyše 20-krát viac ako v rovnakom mesiaci minulého roka. Situácia bola horšia len v októbri 2002, keď bolo zaregistrovaných 2761 požiarov.
Príčinou tohto stavu je podľa úradov sucho a trestná činnosť, pravdepodobne nezákonné vypaľovanie vegetácie.
Rovnako ako v Amazónii aj v prípade Pantanalu je najväčšou hrozbou rozširovanie plôch pre pestovanie sóje a cukrovej trstiny a chov hovädzieho dobytka.
Boj s požiarmi je kvôli vetru a vysokým teplotám veľmi ťažký. Postihnuté sú aj lokality Corumba, Miranda a Aquidauana, cez ktoré do Pantanalu prichádzajú turisti.
Už v stredu musela byť uzavretá jedna prístupová cesta. Štát Mato Grosso do Sul preto požiadal federálnu vládu o pomoc.
Názov Pantanal pochádza z portugalského slova pântano, čo znamená mokraď, močiar. Rezervácia sa rozkladá aj v ďalšom brazílskom štáte Mato Grosso, ako aj v častiach Bolívie a Paraguaja.
Počas obdobia dažďov je zatopených 80 percent pantanalskej rezervácie, ktorá je domovom množstva rastlín a rôznych druhov zvierat, ako sú jaguáre, pumy, vydry obrovské či kapybary, najväčšie hlodavce na svete.
V oblasti žijú aj stovky druhov vtákov, vrátane ohrozenej ary hyacintovej, a obrovské populácie rýb.
Amazonský región sužovali ničivé lesné požiare v auguste a septembri. INPE v polovici októbra oznámil, že medzi januárom a septembrom bolo zaznamenaných 66.750 požiarov, takmer toľko ako počas celého roka 2018.
Vinu pripisujú Bolsonarovi
Odborníci pripisujú príčinu tohto stavu environmentálnej politike ultrapravicového brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý je úzko prepojený s poľnohospodárskou loby.
Brazílski farmári mohli tak môžu vypáliť namiesto doterajších piatich až 20 hektárov pôdy, aby si vytvorili priestor pre pestovanie plodín a chov dobytka.
Úrady, ktoré majú zabrániť nelegálnemu získavaniu územia, boli za Bolsonara oslabené.
Odkedy sa Bolsonaro stal 1. januára 2019 prezidentom, bolo podľa BBC uložených takmer o tretinu menej pokút ako v rovnakom období minulého roka.
Ničenie brazílskeho dažďového pralesa postupuje v súčasnosti rýchlym tempom.
Za posledných deväť mesiacov sa odlesňovanie v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka zvýšilo o 93 percent.
Po prvýkrát sa tak môže v tomto roku dosiahnuť hranica ročného úbytku zalesnenej plochy o 10.000 km2.
Podľa INPE bolo od januára do septembra 2019 odlesnených viac ako 7800 km2 v porovnaní so 4000 km2 v rovnakom období predchádzajúceho roka. Za celý rok 2018 bolo zničených takmer 5000 štvorcových kilometrov lesa.
