DAMASK, BRATISLAVA. Keď v júni 2014 rečnil muž v čiernom s výraznou čiernou bradou v mešite v irackom Mosule, pre moslimov to boli rozporuplné chvíle.
Na jednej strane mnohí túžili, aby sa po storočí obnovil kalifát a znovu mali svojho kalifa, duchovného a politického vodcu sunnitského sveta.
O túto postavu prišli po prvej svetovej vojne, keď sa rozpadla Osmanská ríša a sultána už na tomto poste nikto nenahradil.

To im Abú Bakr Bagdádí z mešity v dvojmiliónovom Mósule sľuboval. Odvolával sa aj na rodinné korene, keďže vraj pochádza z rovnakého kmeňa ako prorok Mohamed a je jeho potomkom.
Na druhej strane so sebou prinášal pachuť násilného terorizmu, preto sa jeho kalifát vždy v moslimskom svete označoval prívlastkami takzvaný alebo samozvaný.
Aj keď po tom Bagdádí veľmi túžil, nikdy sa nestal lídrom moslimského sveta, odmietli ho prakticky všetky náboženské aj svetské autority.
Stačilo to však na to, aby na územie kalifátu nalákal desaťtisíce džihádistov z celého sveta, niekoľkých inšpiroval aj k útokom v západných krajinách.
Územie dvakrát väčšie ako Slovensko
Počas mósulského prejavu ovládal územie asi dvakrát väčšie ako Slovensko. Do svojho „kaflifátu“ na území Sýrie a Iraku pozýval sunnitov z celého sveta.
Sľuboval im, že budú žiť v duchu islamskej viery a zbavia sa hriechov západného sveta.
V praxi to znamenalo najprísnejší výklad práva šaríja, verejné popravy napríklad za cudzoložstvo, zákaz hudby, zotročenie žien, genocídu jezídov či výchovu detských vojakov.