MADRID, BRATISLAVA. Jeden abstraktný obrázok za druhým. Psychológ ukazuje akési atramentové machule klientovi a ten hovorí, čo na obrázkoch vidí.
U každého sa to odlišuje, odpovede slúžia na diagnostikovanie osobnosti.
Podobný Rorsachov test zažíva aj španielska spoločnosť, keď sa pozerá na Údolie mŕtvych, píše Guardian.
Navonok ide o majestátnu baziliku vytesanú do skaly so 150 metov vysokým krížom. Rozdielne časti španielskej spoločnosti v ňom však vidia niečo iné.
Čo tam vidíte vy?
Jedni v betónovej a žulovej stavbe vidia masový hrob, ktorý sa navonok javí ako spomienkové miesto.

Fašistický chrám naďalej oslavujúci generála Francisca Franca a jeho 36 rokov trvajúcu diktatúru.
Pre iných je bazilika ukážkou národného zmierenia a poctou pre ľudí, ktorí padli počas občianskej vojny na konci tridsiatych rokov minulého storočia. V nej bojovali ľavicoví republikáni proti armáde a monarchistom pod vedením Franca.
A ďalšia časť spoločnosti stavbu chápe len ako súčasť minulosti, ku ktorej nemá zmysel sa vracať, lebo len zbytočné jatrí nie celkom vyliečené rany.
V posledných rokoch sa o stavbe, ktorú si nechal Franco postaviť v 40. a v 50. rokoch, hovorí znovu.