SANTIAGO, BRATISLAVA. Sme oázou mieru a stability, povedal pred pár týždňami čilský prezident Sebastian Pinera.
Venezuela kolabuje, ekonomické problémy Argentíny zatriasli okolitými krajinami, Brazília sa borí s korupčnými škandálmi, v Peru sa rozpadol parlament a ekvádorská vláda zase utiekla pred demonštráciami z hlavného mesta.
Čile naozaj dlhodobo patrilo k ekonomicky aj politicky najstabilnejším krajinám Latinskej Ameriky. Za týždeň sa však situácia zmenila – nepokoje v uliciach Santiaga aj iných miest si vyžiadali najmenej osemnásť obetí a násilie neustáva ani po vládnych ústupkoch. Čiľanov nahnevala ekonomická nerovnosť.
Čile len pre bohatých
Celé protestné hnutie naštartovalo asi štvorpercentné zvýšenie cien metra v Santiagu, čo začiatkom októbra nahnevalo robotníkov aj študentov. Tí preto začali protestne preskakovať turnikety a jazdiť zadarmo.
Policajné zásahy proti čiernym pasažierom však vyústili do nepokojov takmer vo všetkých častiach Čile – ulice sa zmenili na bojisko, ľudia začali podpaľovať autá aj rabovať obchody a školy aj úrady zostávajú zatvorené. V niektorých častiach krajiny platí od soboty výnimočný stav.
