Božena Záhorcová v obklopení malých nepočujúcich tanečníkov. "Chceli by sme s deťmi ísť do zahraničia. Aby konečne aj ony videli more. A ešte vyhrať veľkú súťaž. Aby cítili, že ich niekto akceptuje a oceňuje," hovorí vychovávateľka, choreografka, zakladateľka tanečného súboru Lipka na Hrdličkovej ulici v Bratislave. Niekoľko súťaží vyhral aj jej žiak Dalibor Gajdoš, ktorý ohromil svojím výkonom porotu Miliónového tanca na kastingu. Fredy Ayisi vtedy plakal, dnes chodí Dalibor tancovať do jeho skupiny. FOTO SME - PAVOL MAJER
Už desať rokov vyvracia mýtus, že nepočujúce deti nedokážu tancovať v rytme hudby. Robí to úspešne. Božena Záhorcová založila v bratislavskej základnej škole pre nepočujúcich tanečný súbor Lipka. On i jeho členovia získali niekoľko ocenení. Nehovoriac o slobode z tanca, ktorú nepočujúci zažívajú.
Rodáčka z Klenova sa k práci dostala náhodou. Po škole mala nastúpiť inde, no na miesto by musela čakať mesiac. Za komunistov však neexistovalo, aby bol niekto mesiac nezamestnaný. Tak sa pre ňu narýchlo našlo miesto na Hrdličkovej ulici.
"Keď som prvý raz videla tie deti, bolo to bolestivé. Nevedela som, do čoho idem, znakovú reč som sa neučila." Zvládala ju postupne - pozorovaním. Keď sa s manželom odsťahovali za prácou do Tábora, urobila si špecializovanú nadstavbu zo surdopédie, práce s nepočujúcimi. A vrátila sa.
"Hovorí sa, že dvakrát do tej istej rieky nestúpiš. Ja som do nej vstúpila - a neľutujem. Tancu v súbore sa venujeme naplno. Meno navrhli chlapci - pred školou máme samé lipy. Berieme to ako metaforu: lipa rastie, košatie. Nech je teda ako naše deti," hovorí stále usmiata vychovávateľka.
Úspechy toho raritného súboru sú viac než zaslúžené. Za jednou trojminútovou choreografiou sa skrývajú dlhé mesiace driny.
"Naozaj je to unavujúce a deťom sa niekedy nechce poslúchať. Ale disciplína musí byť. Tancovať a nepočuť musí byť podľa mňa strašné. Vždy, keď sa idem rozčúliť, prečo nejdú jednotne, zastavím sa. Veď ony predsa nepočujú, uvedomím si."
Robia si aj choreografiu. "Valčík sme napríklad robili tri roky. Moderný tanec je ľahší, pretože si pomáhame videoklipmi z televízie. Zvládli sme ho len za polroka. Keď sa chceme na súťaži umiestniť do tretieho miesta, treba tvrdo makať," hovorí Záhorcová pragmaticky.
V rámci osláv vstupu do Európskej únie vybrali Lipku v maďarskom Kecskeméte do záverečného galaprogramu. Výber bol pritom tvrdý. Zo sto súborov tam vystupovalo len dvanásť.
"Pred vystúpením moderátorka divákom povedala, že prídu nepočujúce deti a keď dotancujú, aby netlieskali. Ale by len dvihli ruky a mávali prstami, čo pre nepočujúcich znamená potlesk. Ja som o tom nevedela, a keď deti dotancovali, stŕpla som. Stála som chrbtom. Keď som sa s hrôzou odvážila otočiť, videla som, ako preplnené námestie ticho stojí a päťtisíc ľudí s natiahnutými rukami trepoce prstami. Vtedy som si aj poplakala."
ABBA, O-zone a ľudovky
Na Základnej škole na Hrdličkovej ulici v Bratislave je aj vo večerných hodinách neobvyklý ruch. Z tanečnej sály sa valí dunivá hudba. Rádio hrá nahlas, aby nepočujúce deti mohli zachytiť aspoň hudobné vibrácie. V strede medzi desiatkou detí máva rukami, skúša otočky a nahlas počíta Božena Záhorcová. Deti sa ju snažia napodobniť.
Opakujú si tanec na hitparádový hit skupiny O-zone, s ktorým nedávno očarila porotu. Potom sa púšťajú do nácviku ABBA a nakoniec si strihnú nový ľudový tanec. Na záver sa spotené a unavené deti usádzajú na zem a relaxujú. Niektorým sa podarí na pár minút aj zaspať. (mad)
FOTO
