VARŠAVA. Najskôr prišiel úspech v prezidentských voľbách. Konzervatívna poľská strana Právo a spravodlivosť (PiS) po ôsmich rokoch v opozícii získala post prezidenta, keď Andrzej Duda porazil Bronislawa Komorowského. O pár mesiacov neskôr získala strana tiež väčšinu v parlamente a poskladala v podstate jednofarebnú vládu.
Európska únia aj aktivisti však počas štyroch rokov viackrát kritizovali poľskú vládu za nedemokratické kroky. Poľsko tiež čelí konaniam zo strany Súdneho dvora EÚ.
Nedeľné voľby môžu priniesť ďalšie štyri roky vlády Práva a spravodlivosti. Líder strany Jaroslaw Kaczynski už sľubuje, že v reformách súdnictva bude pokračovať. Čo však stihla doteraz poľská vláda zmeniť?
1. Ochromený ústavný súd
Nová vláda bola v októbri 2015 pri moci len pár týždňov, keď sa začal boj o ústavný súd. Ten bol v minulosti podľa Jaroslawa Kazcynského „baštou všetkého, čo je v Poľsku zlé“. Nový parlament najskôr odmietol piatich sudcov, ktorých vybrala predchádzajúca vláda. Prezident pritom expresne stihol vymenovať päť nových sudcov.
“Povedali mi, že moje právne názory sú v rozpore s víziou parlamentnej kancelárie.
„
Keď ich vymenovanie zvyšní členovia ústavného súdu odmietli, parlament schválil zákon, podľa ktorého je ústavný súd uznášaniaschopný len v prípade, ak hlasuje 13 z 15 členov.
A toľko sudcov vtedy súd nemal. Ani to, že vláda nezverejnila rozhodnutie súdu v oficiálnom vestníku, po zásahu prokurátora nikto nevyšetroval. O rok neskôr už mala strana ústavný súd vo svojich rukách, skončilo sa totiž funkčné obdobie aj jeho predsedovi.
Patryk Wachowiec, dnes právnik Fóra občianskeho rozvoja (FOR), pracoval vtedy ako právnik v parlamente. „Mali sme poslancom radiť v tom, či sú zákony v súlade s ústavou. Väčšina právnikov sa zhodla, že kroky s ústavným súdom sú protiústavné,“ hovorí.
Negatívnu reakciu však poslanci počuť nechceli. Po necelom roku si Wachowca zavolal jeho nadriadený a oznámil mu, že jeho názory „sú v rozpore s víziou parlamentnej kancelárie“.
Podobným spôsobom v parlamente skončili viacerí právnici, ktorí tam roky pôsobili. „Jednoducho neznášajú nezávislé názory alebo také názory, ktoré im odporujú,“ dodáva.
Kým pred výmenou sudcov ústavný súd často iniciatívne skúmal predkladané zákony a ročne podal v parlamente vyše dvesto otázok, po zmenách je to podľa Wachowca asi dvadsať ročne.
