WASHINGTON. Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v stredu vyzval Turecko, aby pri operácii, ktorú spustilo v Sýrii proti Kurdom, postupovalo s rozvahou.
Stoltenberg smeruje do Ankary
Stoltenberg na jednej strane uznal, že Turecko má "legitímne bezpečnostné obavy", pretože bolo v minulosti cieľom "strašných teroristických útokov" a má na svojom území veľký počet utečencov zo Sýrie.
Zároveň však vyzval Ankaru, aby "predišla akciám, ktoré môžu tento región ešte viac destabilizovať, zvýšiť napätie a spôsobiť viac ľudského utrpenia".
Stoltenberg v piatok cestuje do Turecka, kde sa stretne aj s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a prediskutuje s ním aktuálnu situáciu.
Turecko je členskou krajinou NATO, no v posledných rokoch sa od svojich spojencov v mnohých ohľadoch stále viac vzďaľuje.
Erdogan stále častejšie vykresľuje západné krajiny ako nepriateľa a začína sa stále viac orientovať na Moskvu, a to aj vo vojenskej oblasti, čo ostatní členovia NATO označujú za hrozbu.
Juncker volá po konci operácie
Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker bol oproti šéfovi NATO otvorenejší, keď Turecko priamo vyzval, aby vojenskú operáciu proti Kurdom v Sýrii zastavilo.

Erdoganovi zároveň odkázal, že EÚ sa v žiadnom prípade nebude podieľať na financovaní prevádzky takzvanej "bezpečnostnej zóny", ktorú chce vytvoriť v Sýrii pozdĺž hraníc s Tureckom.
"Vyzývam Turecko, a tiež všetkých ostatných, aby konali s rozvahou a aby zastavili operácie, ktoré sa už začali," vyhlásil Juncker.
"Ak súčasťou plánu Turecka je vytvorenie takzvanej bezpečnostnej zóny, nerátajte s tým, že Európska únia za to bude platiť," dodal Juncker.
EÚ platí Turecku šesť miliárd eur v rámci pomoci Ankare pri zvládaní náporu sýrskych utečencov, čo má podľa európskych politikov priamy vplyv na podstatné obmedzenie náporu utečencov na Európu. Turecko však od EÚ požaduje ďalšie peniaze.
Trump: Útok na Kurdov je zlý nápad
Americký prezident Donald Trump, ktorého mnohí vrátane jeho doterajších spojencov kritizujú za to, ako opustil Kurdov tesne pred tureckým útokom na nich, sa v stredu od počínania Ankary dištancoval.
Na adresu Turecka však z jeho strany nezazneli žiadne ostrejšie slová, akými zvykne častovať iné krajiny.
Krátko po začiatku tureckých útokov Trump len sucho skonštatoval, že s nimi nesúhlasí a alibisticky uviedol, že USA sa údajne snažili Turecko od nich odhovoriť.
"Spojené štáty neschvaľujú tento útok a dali Turecku najavo, že táto operácia je zlý nápad," napísal Trump.
"Turecko sa zaviazalo, že bude ochraňovať civilistov a náboženské menšiny vrátane kresťanov, a dohliadne na to, že nedôjde k humanitárnej kríze," uviedol Trump a dodal, že Spojené štáty budú sledovať, či to Turci dodržia.
Turecko chce bezpečnostnú zónu
Jedným z deklarovaných cieľov tureckej vojenskej operácie proti Kurdom je vytvorenie bezpečnostnej zóny, ktorá by sa mala nachádzať v Sýrii pozdĺž tureckých hraníc, a do ktorej by Turecko chcelo premiestniť sýrskych utečencov.
Turecko v stredu spustilo dlhšie avizovaný útok na Kurdov na severovýchode Sýrie, ktorých označuje za teroristov.
Ako Erdogan oznámil na Twitteri, cieľom operácie "Mierová jar" je "predísť vytvoreniu teroristického koridoru pozdĺž južnej hranice (Turecka - pozn. SITA) a priniesť do oblasti mier", a tiež "ochrana územnej celistvosti Sýrie a oslobodenie miestnych obyvateľov z náručia teroristov".
Erdoganov režim Kurdov dlhé roky paušálne - a v drvivej väčšine prípadov bez dôkazov - označuje za teroristov, bojuje proti nim a zatvára ich do väzenia.