ANKARA. Turecko spustilo vojenskú operáciu v severnej Sýrii namierenú proti Kurdom a teroristom z Islamského štátu, oznámil turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.

"Turecké ozbrojené sily spolu so Sýrskou národnou armádou práve spustili operáciu Prameň mieru proti teroristom z PKK/YPG a Islamského štátu v severnej Sýrii. Naším cieľom je zabrániť vytvoreniu teroristického koridoru cez naše južné hranice, ako aj nastolenie mieru v tejto oblasti," napísal na twitteri turecký prezident.
Začiatok tureckej ofenzívy potvrdil aj hovorca kurdských síl s tým, že na severe Sýrie útočilo turecké letectvo podporované delostreleckou paľbou. Po náletoch sa k operácii pripojili aj turecké pozemné jednotky.
Jedným z terčov útokov je aj pohraničné mesto meste Rás al-Ajn.
Sýrske demokratické sily, koalícia milícií, kde tvoria väčšinu kurdské jednotky, vopred avizovali, že ak Turecko na sever Sýrie vstúpi, budú sa brániť.
Hovorca skupiny Mustafa Bali už pre BBC povedal, že miestni obyvatelia sú "v obrovskej panike". Vyzvali Američanov a koalíciu bojujúcu proti Islamskému štátu, aby nad severom Sýrie zaviedli bezletovú zónu, ktorá by "zastavila útoky na nevinných ľudí".
Arabsko-kurdská koalícia Sýrske demokratické sily (SDF) hlási prvé obete ofenzívy, medzi civilistami si bombardovanie prihraničného regiónu vyžiadalo životy piatich civilistov a troch bojovníkov. Okrem toho boli desiatky civilistov zranených, tvrdí koalícia.
Loading
...
Damask je pripravený postaviť sa Turkom
Proti tureckej invázii sa chce postaviť aj sýrska armáda, ktorá počas občianskej vojny trvajúcej od roku 2011 stratila kontrolu nad územiami na severe krajiny.
Damask vyhlásil, že sa postaví proti tureckej invázii a "je pripravený vzoprieť sa tureckému útoku všetkými legitímnymi prostriedkami", povedal nemenovaný zdroj zo sýrskeho ministerstva zahraničia pre štátnu tlačovú agentúru SANA.

Zhromažďovanie vojenských síl pri hraniciach so Sýriou označil krátko pred inváziou za "do očí bijúce porušenie medzinárodného práva".
Za súčasnú situáciu na turecko-sýrskej hranici podľa zdroja môžu "niektoré kurdské skupiny v Sýrii", ale Damask je ochotný prijať ich, ak sa rozhodnú vrátiť medzi svojich.
"Sýria potvrdzuje svoju pripravenosť prijať aj svojich zblúdilých synov, ak sa vrátia na cestu rozumu a správnosti," uviedol zdroj a myslel tým sýrskych Kurdov.
Samosprávu odmietajú
Kurdské sily na začiatku osem rokov trvajúcej občianskej vojny v Sýrii ovládli oblasti s kurdskou väčšinou na severe a východe krajiny a zriadili tam vlastné samosprávne úrady.
Kurdi
- Je ich asi 40 miliónov a hovorí sa o nich ako o najväčšom národe bez vlastného štátu.
- Najviac ich je v Turecku, potom v Iráne, v Iraku a v Sýrii.
- V Iraku majú de facto vlastný štát s vlastnou vládou. Medzinárodne ich však neuznávajú.
- V Sýrii ovládajú kurdské milície územia na severe.
- V Turecku aj v Iráne ich milície považujú za teroristické organizácie.
Damask odmieta kurdskú samosprávu a chce, aby sa v Kurdmi kontrolovaných oblastiach obnovili úrady centrálnej damaskej vlády.
Ankara sýrskych Kurdov pokladá za odnož Strany kurdských pracujúcich, ktorá je v Turecku považovaná za teroristickú organizáciu.
Kurdské milície YPG pomáhali americkým jednotkám v boji proti Islamskému štátu. Američania sa však pred pripravovanou tureckou ofenzívou zo severu Sýrie stiahli.
V pondelok Biely dom oznámil, že ak sa kurdské milície dostanú do priamych bojov s tureckou armádou, americkí vojaci nebudú zasahovať.
Američania ešte v decembri minulého roka oznámili, že stiahnu svojich vojakov zo Sýrie, odvtedy odišla polovica z pôvodných dvoch tisícok vojakov.

Nárazníková zóna
"Sýrske demokratické sily stratili v bojoch proti Islamskému štátu asi jedenásť tisíc bojovníkov, uspeli vďaka americkej pomoci," pripomína z turecko-sýrskej hranice reportérka BBC Orla Guerinová.
"Kurdi teraz upozorňujú, že pre boje s Tureckom budú musieť stiahnuť svojich bojovníkov z väzníc pre džihádistov alebo z miest, ktoré oslobodili od Islamského štátu. Kurdi hovoria Západu: vojna, ktorú sme vo vašom mene vybojovali, je teraz ohrozená tým, čo chce robiť Turecko," dodáva Guerinová.
Už decembrové rozhodnutie amerického prezidenta Donalda Trumpa postupne stiahnuť vojakov zo Sýrie si vyslúžilo označenie za podraz na Kurdov. Z funkcie vtedy na protest odstúpil minister obrany James Mattis, zo Sýrie doteraz odišla polovica z dvoch tisícok amerických vojakov.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan aj po tomto kroku na Američanov tlačil, aby mu pomohli vytvoriť nárazníkovú zónu na severnej hranici Sýrie širokú asi 32 kilometrov.
Toto územie chcú Turci „vyčistiť“ od kurdských jednotiek, ktoré označujú za teroristov. Z vojenského hľadiska ide aj o priestor, z ktorého môžu Turci pohodlne vykonávať ďalšie operácie proti kurdským milíciám.
Loading
...
Utečenecká kríza
Turci tento plán spájajú s riešením utečeneckej krízy.

Ankara sa pred pár týždňami Európe vyhrážala, že ak nepodporí snahu o „bezpečnú zónu“ na hranici, odstúpi od dohody o utečencoch a 3,5 milióna Sýrčanov, ktorých majú Turci na svojom území, bude mať znovu otvorenú cestu do Európy.
Turci totiž plánujú, že na tomto území umiestnia aspoň časť utečencov, podľa BBC môže ísť až o dva milióny ľudí.
Ankara tiež podľa dohody s Američanmi po ovládnutí severu Sýrie preberie kontrolu nad tábormi, v ktorých doteraz Kurdi zadržiavali bývalých bojovníkov Islamského štátu a ich rodiny. Často ide o občanov európskych krajín, no tie si ich nechcú prevziať.