Loading
...
TEHERÁN. Irán potvrdil, že minulý týždeň v Teheráne zatkli ruskú novinárku. Jej prípad sa týkal porušenia víz.
Hovorca vlády Alí Rabíí oznámil, že úrady prípad Julije Juzikovej rýchlo prešetrujú a netýka sa záležitostí úradu kontrarozviedky. Zároveň uviedol, že iránske úrady tento prípad "posúdia rýchlo".
Zhabaný pas a zatknutie v hoteli
Ruské veľvyslanectvo v Iráne v piatok informovalo, že Juziková predošlú nedeľu priletela do Teheránu a iránske úrady jej na letisku z neznámych dôvodov zhabali pas. Zatkli ju v stredu v jej hotelovej izbe.
Ruské ministerstvo zahraničia si predvolalo iránskeho veľvyslanca v Moskve, aby vysvetlil Juzikovej zatknutie.
Juziková, ktorá pracovala pre viaceré prominentné ruské publikácie a informovala o Iráne, zverejňovala minulý týždeň na službe Instagram fotografie zo svojej návštevy krajiny, pričom sa vyjadrila, že to tam miluje.
Problém s vízami
Hovorca iránskej vlády Alí Rabíí neskôr uviedol, že príčinou zadržania Juzikovej je problém s vízami. Novinárkini blízki tvrdili, že je podozrivá zo špionáže pre Izrael a hrozí jej do desať rokov väzenia.
Novinárke po zadržaní povolili jediný - asi minútu trvajúci telefonát -, v ktorom stihla povedať, že "v sobotu (minulú) bude súd". Podľa jej exmanžela Borisa Vojcechovskeho jej údajne hrozí desať rokov väzenia.
Hovorca ruskej diplomatickej misie v Teheráne Andrej Ganenko podľa agentúry Interfax uviedol, že ruské veľvyslanectvo vie o novinárkinom zadržaní a snaží sa dosiahnuť, aby ju mohol navštíviť pracovník konzulátu.
Kremeľ očakáva Juzikovej prepustenie
Ako v pondelok uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, Moskva chce od Teheránu vysvetlenie zadržania novinárky Juzikovej a očakáva jej skoré prepustenie na slobodu.
Rusko si medzičasom predvolalo aj iránskeho veľvyslanca v Moskve, aby vysvetlil novinárkino zadržanie. Moskva tiež chce, aby boli v Iráne rešpektované všetky práva zadržanej ruskej občianky.
Juziková pracuje pre viacero periodík, medzi inými aj pre ruskú mutáciu týždenníka Newsweek.
Je autorkou dvoch kníh vrátane knihy svedectiev ľudí, ktorí prežili masaker v škole v juhoruskom meste Beslan.
Počas rukojemníckej drámy, ktorú v roku 2004 rozpútali čečenskí teroristi, a následnej oslobodzovacej akcie ruských bezpečnostných zložiek zahynulo viac ako 330 ľudí, pričom polovica obetí boli deti.