Keď Islamský štát v roku 2014 dobýjal vtedy dvojmiliónový iracký Mosul, väčšina vládnych jednotiek ušla a prenechala mesto islamistom.
Keď chcel ísť Islamský štát viac na sever, zastavili ho kurdské jednotky, ktoré si bránili svoju vlasť a nemali kam ujsť.
Niečo podobné sa odohrávalo v susednej Sýrii. Kým režim Bašara Asada čistil krajinu od opozičných skupín, Kurdi na severe postupne oslobodzovali od islamistov jedno mesto za druhým. Od roku 2016 aj s americkou podporou. Washington vtedy v Kurdoch našiel najspoľahlivejších spojencov, čo nakoniec viedlo de facto k porážke samozvaného kalifátu.
Už nám nikdy nebudú veriť
Pred nimi mier, za nimi vojna. Žijú s Islamským štátom za chrbtom Čítajte To sa teraz mení. Američania dlho čelili kritike Turecka - členského štátu NATO -, že podporujú teroristickú skupinu. Kurdské milície YPG sú totiž napojené na PKK, kurdskú separatistickú stranu v Turecku. Washington však rozhodnutie medzi spojencom v rámci NATO a spojencom v boji proti Islamskému štátu odkladal.
Po víkende oznámil, že sa síce nezúčastní na plánovanej tureckej invázii na severe Sýrie, no zároveň sa proti nej ani aktívne nepostaví. Ak sa dostanú Kurdi do priameho konfliktu s tureckou armádou, čo sa zdá nezvratné, americkí vojaci sa budú len prizerať alebo odídu.
Američania majú v Sýrii ešte asi tisíc vojakov, ktorí pomáhajú pri protiteroristických operáciách. Tí sa z najsevernejších oblastí krajiny stiahnu, aby tureckej armáde nebránili v postupe.
