Vstanem hneď? Alebo až o desať minút? Oblečiem si to či ono? Pôjdem do práce cez mesto alebo obchvatom? Urobím v práci ako prvé to či ono? Rozhodnem sa pre jednu alebo druhú možnosť? Kúpim partnerke kyticu alebo niečo sladké pod zub?
Celý náš život je založený na našich rozhodnutiach. Ako v stávkovej kancelárii.
Dáme na víťazstvo domácich? Alebo na hostí? Alebo riskneme remízu? Či zvolíme kompromisný dvojtip v podobe víťazstva domácich a remízy v jednom?
Nejako sa musíme rozhodnúť, inak nemôžeme ísť ďalej. Nikto druhý to za nás neurobí. Kompromisom hráme viac na istotu, riskantné, ale rozumné rozhodnutie nám však môže priniesť vyšší zisk.
Všetci sa začíname rozhodovať hneď so zvukom budíka. A v podobnom rytme tancujeme až do večera. Naše rozhodnutia formujú tvár nášho dňa.
Niektoré sú prozaické. Ďalšie rozhodujúce. Iné doslova osudové.
Poviem jej áno alebo nie? Zoberiem ten džob? Podržím kolegu v nepríjemnej situácii? Navštívim rodičov dnes alebo až zajtra? Kúpim auto na lízing alebo na pôžičku?
Do väčšiny z našich rozhodnutí sa snaží hovoriť mozog a naše racionálne ja, je však dobré, keď sa do mozgu vlúdi aj oponent v podobe srdca - keď sú srdce i mozog v partnerskej rovnováhe.
Robiť rozhodnutia vlastne znamená - obrazne povedané - ako ocitnúť sa na križovatke. Na rozmýšľanie máme červenú. Keď naskočí zelená, musíme sa rozbehnúť. Rovno, doľava alebo doprava.
Zostať stáť na križovatke sa nevypláca.
bednar.blog.sme.sk
