Len čo prekročíte prah domu Jozefa Michlíka zo Ždiaru, ocitnete sa v inom svete. Dominuje v ňom vôňa dreva a nie je tam miesto, ktoré by nenieslo rukopis rezbárskeho majstra.
Je tam vyrezávané zábradlie, stôl s nohami z jelenieho parožia, figúrky zvierat, cifrované pastierske palice i ždiarske valašky, postava gorala, ba aj typický betlehem. Je jasné, že tento sedemdesiatnik žije doslova s nožíkom a dlátkom v ruke.
"Krátim si tak zimné večery. Záujem o rezbárstvo som mal odmalička. Ako deti sme pásli kravy a začali sme vyrezávať pastierske palice. Neskôr sme robili z dreva aj figúrky Ždiaranov, ktoré sme núkali hosťom, a peniaze sme dávali mame na chlieb," spomínal Michlík.
Vyrobil dokonca aj husle. Volajú sa žlobcoky. Podarili sa mu. Zatiaľ vyrobil štyri kusy a už aj malú basu. "Tak sa do toho niekedy zahĺbim, že aj zabúdam, že som hladný," smeje sa ľudový majster, ktorý pretvára svet okolo seba na ľudovú rozprávku.
