Založila nadáciu ReFOCUS Media Labs, ktorá sa snaží pomáhať utečencom začleniť sa do života. Poľka SONIA NANDZIK pracuje s ľuďmi, ktorí utiekli pred konfliktom vo svojej krajine a dočasné útočisko našli v tábori Moria na Lesbose. Tábor v nedeľu zachvátil požiar, pri ktorom zahynula jedna žena a dieťa. Podľa Nandzikovej môže počet obetí ešte vzrásť.
"Kto poznal pomery v Morii, vedel, že je iba otázkou času, kým tam dôjde k podobnej tragédii," hovorí Nandziková pre SME a dodáva, že utečenci zamknutí v detenčnom centre sa báli, že uhoria zaživa.
Aká je vaša úloha v tábore Moria?
Sonia Nandzik. (zdroj: ARCHÍV SN)Snažíme sa ľudí z tábora školiť a pripravovať ich, aby sa raz mohli uchádzať o prácu a mali vôbec šancu ju získať. Dnes však už nepracujeme priamo v areáli, keďže to neumožňujú podmienky. Utečencov teda školíme mimo tábora.
Pod tými podmienkami myslíte škody, ktoré spôsobil nedeľný požiar?
Nie, v tábore nepracujeme už dlhší čas, pretože v takom prostredí nemôžeme nikoho poriadne učiť. To miesto je dlhodobo dezorganizované a keďže počet utečencov v tábore už niekoľkonásobne prekračuje jeho kapacitu, je aj preplnené.
Aby sme utečencov školili, museli sme si do tábora dennodenne prinášať vlastnú techniku, napríklad nahrávacie zariadenia. Rozhodli sme sa preto, že ľudí, ktorí v Morii uviazli, budeme pripravovať na pracovné pohovory v jednom komunitnom centre mimo tábora.
Kto sú utečenci, ktorí skončili v Morii? Odkiaľ prichádzajú?
V tejto chvíli tvoria viac ako tri štvrtiny obyvateľov Morie Afganci. To však nie je špecifický prípad tohto zariadenia, podobný pomer platí pre všetky tábory na Lesbose.
Druhou najpočetnejšou skupinou sú Konžania a potom Sýrčania. Priepasť medzi počtom Afgancov a zvyšnými národnosťami je však obrovská, Konžanov je v Morii len približne šesť až sedem percent.
Ľudia utekajúci pred konfliktom v Afganistane totiž v porovnaní s ostatnými utečencami čakajú na azylový proces extrémne dlho.
Prečo tak dlho čakajú práve Afganci?
Prvá afganská pilotka: Naše ženy nemohli snívať vo veľkom. Vo Viedni žijem v mieri, no chcem sa vrátiť Čítajte Európske krajiny oficiálne nepovažujú Afganistan za nebezpečnú krajinu napriek tomu, že v nej už desaťročia zúri konflikt.
Afganci musia preto v azylovom procese individuálne preukazovať, že mali oprávnené dôvody na útek z krajiny.
Sýrčania to majú z administratívneho pohľadu jednoduchšie. Obyčajne dostávajú azyl takmer automaticky, pretože ich krajina je vo vojne.
Aký bol život utečencov v Morii predtým, než vypukol požiar?
