PRAHA/BRATISLAVA. Tisícky občanov bývalej Nemeckej demokratickej republiky (NDR) sa pred 30 rokmi pohli z Prahy smerom do západného Nemecka (Nemeckej spolkovej republiky - NSR).
Cesta je voľná
Vtedajší spolkový minister zahraničných vecí Hans-Dietrich Genscher im 30. septembra 1989 oznámil, že cesta je voľná.
"Prišiel som, aby som vám povedal, že dnes bolo umožnené vaše vycestovanie do Nemeckej spolkovej republiky," povedal Genscher takmer päťtisícovému davu ľudí z balkóna Lobkovického paláca, sídla nemeckej ambasády.
Od tejto historickej chvíle, ktorá bola ďalším krokom k pádu železnej opony a k opätovnému zjednoteniu Nemecka, uplynú v pondelok 30. septembra tri desaťročia.
"Bol to naozaj hlboký emocionálny zážitok, na ktorý asi nikdy nezabudnem. Spomínam si na každú podrobnosť z 30. septembra 1989. Bol to výkrik úľavy tisícov ľudí. Je to pochopiteľné - boli to ľudia, ktorí sa vzdali všetkého a chceli žiť v slobode, a teraz to dosiahli," spomínal na tieto udalosti Genscher v rozhovore pre Českú televíziu (ČT).
Občania NDR začali hromadne utekať na Západ počas leta 1989 cez Maďarsko, ktoré začalo odstraňovať ochranné oplotenie na hranici s Rakúskom, tzv. železnú oponu. Svoje rozhodnutie oficiálne oznámilo 2. mája 1989 a 27. júna pri meste Šopron strihali drôty aj ministri zahraničných vecí Maďarska a Rakúska Gyula Horn a Alois Mock.
V Maďarsku sa zhromaždili desaťtisíce východných Nemcov. Niekoľko stoviek ich utieklo počas Paneurópskeho pikniku 19. augusta 1989, keď sa dočasne otvorila pohraničná brána. Krátko nato, 11. septembra 1989, otvorilo Maďarsko svoje hranice. Počas prvých troch dní prešlo na Západ približne 14.000 obyvateľov NDR.
Ďalšie tisícky občanov NDR utekali cez Prahu. Zhromažďovali sa tam už od jari, ale v auguste začal ich počet dramaticky stúpať. Hľadali azyl na pôde západonemeckého veľvyslanectva v Lobkovickom paláci na pražskej Malej strane. Československí policajti sa im v tom pokúšali zabrániť a doslova ich strhávali z plota, keď preliezali na pozemok ambasády.
Napriek tomu sa na jej záhrade usídlilo 4000 až 5000 utečencov. Žili tu v stanovom mestečku v stiesnených podmienkach a situácia sa blížila k humanitárnej katastrofe. Mnohí obyvatelia Prahy, medzi nimi aj disidenti, sa im snažili pomáhať. Varili im čaj, kupovali cigarety alebo iné potrebné veci.
Niektorí neverili
Keď im 30. septembra západonemecký minister Genscher oznámil, že môžu vycestovať do NSR, vypukla eufória. Pre Nemcov boli na stanici Praha-Libeň nachystané mimoriadne vlaky. Mali však prechádzať aj cez územie NDR. Mnohí sa tejto trasy obávali.
"Nesúhlasili s tým, nechceli ísť cez územie NDR, neverili. Osobne som tiež vo svojich 25 rokoch opustil územie NDR, takže som ich dobre chápal. V každom prípade som im dal vtedy osobnú záruku, že sa nič nestane. Sám som veril, že všetko dopadne dobre," povedal Genscher, ktorý bol spolkovým ministrom zahraničných vecí a vicekancelárom v rokoch 1974-1992 ako predstaviteľ Slobodnej demokratickej strany (Freie Demokratische Partei - FDP). Zomrel 31. marca 2016 ako 89-ročný.
Krátko po prvej vlne dorazili ďalší východonemeckí občania. Celkovo ich na jeseň 1989 cez Prahu utieklo na Západ zhruba 15.000. Ako spomienka na tieto časy zostalo v uliciach hlavného mesta množstvo opustených áut, najmä značky Trabant. Len na Malej Strane ich bolo približne 1600.
Už po pár týždňoch, 9. novembra 1989, definitívne padol Berlínsky múr a cez hraničné priechody medzi západnou a východnou časťou Berlína sa mohli občania pohybovať slobodne. Oficiálne bol proces opätovného zjednotenia Nemecka zavŕšený 3. októbra 1990.
