Rakúsku sa darí, a napriek tomu sa v politike darí populistom. Aj o dôvodoch tohto zdanlivého paradoxu v rozhovore pre SME hovorí politologička ANNA DURNOVÁ, ktorá žije v Rakúsku od roku 1997 a v súčasnosti pôsobí na viedenskom Institute of Advanced Studies.
Vysvetľuje, prečo je Sebastian Kurz taký populárny a prečo bude takmer určite po nedeľňajších voľbách staronovým kancelárom, v čom sa podobá maďarskému premiérovi Viktorovi Orbánovi a akú úlohu zohrávajú v súčasnej rakúskej politike miestne médiá.
Rakúska politika bola dlho súbojom socialistov a ľudovcov, ktorí spoločne vládli. To už niekoľko rokov neplatí, o čom budú nedeľňajšie voľby?
Pri pohľade na politickú scénu v Rakúsku v roku 2019, mimochodom, presne sto rokov od prvých volieb v Rakúskej republike, zistíte, že spektrum strán sa výrazne zmenilo.
K dvom hlavným stranám pribudli subjekty, ktoré sú čoraz dôležitejšie. Už od 80. rokov sú treťou stranou slobodní, k nim sa pridávajú Zelení a liberálny subjekt NEOS, ktorý je v parlamente od roku 2013. Zrazu máme niekoľko strán a ani volebná matematika už nevyzerá tak jednoznačne ako v minulosti.
V čom?

Ľudovci majú pomerne veľký náskok, prieskumy im predpovedajú asi 34 percent. Dá sa teda povedať, že budúcim kancelárom bude Sebastian Kurz.
Veľká otázka je, s kým bude vládnuť. To, aké silné budú menšie strany, môže rozhodnúť o tom, či bude pokračovať koalícia ľudovcov so slobodnými, alebo sa Kurz spojí s niekým menším. To by sa mohlo stať, ak by slobodní po posledných škandáloch vo voľbách prepadli.
Je ešte v hre spojenie socialistov s ľudovcami, ako sme boli zvyknutí do roku 2017?
To vyzerá pomerne nepravdepodobne. Socialistka Pamela Rendi-Wagnerová má iný štýl politiky ako Kurz napríklad v oblasti migrácie alebo v politike rovných šancí oboch pohlaví. Dôležitá je symbolická úroveň, napríklad to, keď sa socialisti zúčastňujú na gay pridoch.
Pritom to automaticky neznamená, že by v tejto oblasti predkladali zákony do parlamentu. Kurz sa naďalej opiera o konzervatívnu ideológiu. Dá sa povedať, že obrazy strán nikdy neboli také rozdielne ako teraz, ale ak by nebola iná možnosť ako veľká koalícia, podľa mňa by sa nejako dohodli.
V čom sa tak vzdialili?
Prebieha to na kultúrnej úrovni. V prípade Rakúska nie sú ekonomické otázky politicky rozhodujúce. Hospodárstvo rastie, nezamestnanosť je 4,5 percenta. Krajina nemá veľké ekonomické témy, ktoré treba riešiť.
Ide skôr o to, aby sa stav udržal. Hovorí sa skôr o vyrovnávaní príležitostí v školstve, na pracovnom trhu, o víziách rodinnej politiky, o tradičnej rodine. V tomto sú postoje ľudovcov a socialistov veľmi odlišné.
Je ešte v Rakúsku migrácia takou témou ako pred štyrmi rokmi či v posledných prezidentských a parlamentných voľbách?