BRUSEL, BRATISLAVA. Kamión so slnečnicovými jadierkami sa zastaví pred mostom, ktorý spája dva susedné štáty. Oba sú súčasťou Schengenu a na začiatku mosta je tak už len opustená budova, v ktorej niekedy prebiehali colné kontroly. Teraz sa už nevyužíva.
Firemný účtovník vyplní tlačivo, v ktorom požiada o vrátanie dane z pridanej hodnoty v krajine A, lebo tovar oficiálne vyváža do krajiny B, kde by sa mala platiť aj daň.
Veľký súboj o Rumunsko sa blíži: prokurátorka verzus politik, ktorý ovláda krajinu Čítajte Kamión síce prejde mostom, no čoskoro sa už vracia do krajiny A. Jadierka medzitým nikde nevyložil a v krajine A ich aj firma predá bez toho, aby za ne niekde zaplatila daň.
Takto popisuje BBC jeden z modelových prípadov, ako sa dá v rámci schengenského otvoreného priestoru vyhýbať plateniu daní. Podľa odhadov Európskej únie sa takto stráca až 50 miliárd eur ročne.
Boj proti vláde
Vyšetrovanie je komplikované, vyžaduje si spoluprácu oboch zúčastnených štátov – polície, colných orgánov, súdnictva. Navyše, národné colné úrady niekedy od práce „odrádzajú“ vládnuci politici, píše BBC.
S tým, ako bojovať aj proti vládnej moci, má skúsenosti rumunská prokurátorka Laura Kövesiová a aj preto bude na čele novej európskej prokuratúry, ktorá by sa mala zaoberať práve podobnými prípadmi cezhraničných trestných činov alebo podvodov pri čerpaní európskych dotácií.
