MOSKVA. Na podporu ruského herca Pavla Ustinova, ktorý bol za útok na verejného činiteľa v pondelok odsúdený na tri a pol roka väzenia, sa v stredu v Moskve koná protest.
Akcia má formu protestu jednotlivých osôb, pretože na takéto sa podľa ruského zákona nevzťahuje oznamovacia povinnosť.
Podľa rozhlasovej stanice Echo Moskvy sa protest koná pred sídlom kancelárie prezidenta Ruskej federácie za účasti najmenej 200 ľudí.
Protestujúci vytvorili rad a po jednom pristupujú k dverám do budovy a stoja pred nimi jednu minútu držiac v rukách plagát na podporu Ustinova.
Herca podporili aj kolegovia
Na obranu Ustinova už verejne vystúpili desiatky jeho kolegov-hercov, ako aj hudobníci, moderátori, novinári, právnici, učitelia či kňazi, ktorí podpisujú výzvu na zastavenie stíhania protagonistov tzv. moskovského prípadu.
Ruskí kňazi vyjadrili podporu väzneným demonštrantom Čítajte Podľa agentúry AFP fakt, že sa k výzve pridalo aj viac ako 50 ruských pravoslávnych kňazov, je ojedinelým prejavom nesúhlasu v rámci cirkvi, ktorá je zvyčajne voči Kremľu plne lojálna.
Táto skupina kňazov zrejme aj preto už medzičasom zožala kritiku od vedenia pravoslávnej cirkvi.
Vo svojom otvorenom liste kňazi-signatári výzvy tlmočia svoje znepokojenie nad skutočnosťou, že "rozsudky (súdov v moskovskej kauze) sú skôr pokusom o zastrašovanie ruských občanov než o spravodlivým rozhodnutím v prípade obžalovaných." Pripomínajú tiež citát z Biblie, že "krivá prísaha je hriech."
Väčšina už vynesených rozsudkov proti demonštrantom bola založená na svedectvách policajtov, ktoré však nezodpovedali tomu, čo je možné vidieť vo videozáznamoch nasnímaných priamo na zhromaždeniach.
V niektorých prípadoch - vrátane Ustinovovho - si sudca odmietol pozrieť videozáznam, ako to navrhovala obhajoba, alebo sa záznam zo spisu stratil a znova sa objavil až po medializácii, uviedlo Echo Moskvy.
Protesty v Moskve
Pouličné protesty v Moskve vypukli v júli po tom, ako mestská volebná komisia odmietla ako kandidátov komunálnych volieb zaregistrovať asi 12 nezávislých a opozičných politikov, pričom ako dôvod uviedla formálne nedostatky v predložených podpisových hárkoch a ďalších dokladoch.
Toto rozhodnutie malo za následok sériu protestných zhromaždení a pochodov, pričom časť z nich sa konala bez úradného povolenia.
Jedným z nich bolo aj zhromaždenia 27. júla. Úrady vtedy proti demonštrantom nasadili políciu a Ruskú gardu, ktorá dav rozohnala. Zadržaných bolo okolo 1400 ľudí.
Následne boli desiatky z nich obvinené z útoku na verejného činiteľa, podnecovania nepokojov alebo z porušenia pravidiel organizovania verejného zhromaždenia. Viacerí už boli medzičasom odsúdení na tresty väzenia.
