TUNIS. V Tunisku sa v nedeľu dopoludnia začali druhé slobodné prezidentské voľby od tzv. arabskej jari z roku 2011.
O priazeň približne siedmich miliónov voličov sa uchádza 26 kandidátov, výsledky sú podľa pozorovateľov úplne otvorené a očakáva sa tak neskoršie druhé kolo hlasovania.
Informovali o tom agentúry DPA a AP.
Zatknutie favorita
Kandidáti volieb v severoafrickej krajine sa počas kampane mohli po prvý raz vyjadriť k dôležitým postojom v televízii a rozhlase. K favoritom patria úradujúci premiér Júsuf Šáhid a Abdal Fattáh Múrú, kandidát vplyvnej islamistickej Strany obrody (an-Nahda), ktorá bola zakázaná za dlhoročného autokrata Zína Ábidína bin Alího, zosadeného počas arabskej jari.
Voľby zatieňuje zadržanie rovnako favorizovaného mediálneho magnáta Nabíla Karawího, ktorý skončil vo väzbe v auguste krátko pred začiatkom oficiálnej predvolebnej kampane. Karawího, ktorý sa po ohlásení kandidatúry v júni dostal na čelo prieskumov, tuniské orgány obviňujú z prania peňazí a daňových únikov.
Mladá demokracia
O bezpečnosť priebehu hlasovania sa staré okolo 100.000 príslušníkov polície a armády po kampani, ktorú poznačili snahy o očierňovanie protikandidátov a vzájomné obviňovanie sa z korupcie.
Predbežné výsledky sa očakávajú v pondelok alebo v utorok. Ak žiaden z uchádzačov nezíska viac než 50 percent hlasov, prezidentské voľby postúpia do druhého kola, ktoré sa musí konať najneskôr 3. novembra. Jeho termín určia po vyhlásení oficiálnych výsledkov prvého kola.
Víťaz volieb bude nástupcom prvého demokraticky zvoleného tuniského prezidenta Bádžího Káida Sabsího, ktorý zomrel 25. júla, päť mesiacov pred koncom svojho funkčného obdobia, čo viedlo k posunutiu volieb na skorší termín.
Otvorene priznáva, že je gej. Baatúr chce byť tuniským prezidentom Čítajte Výsledok prezidentských volieb bude podľa agentúry AP kľúčový pre zachovanie mladej demokracie v tejto severoafrickej krajine, ktorá zápasí s neefektívnou ekonomikou a vzostupom islamistického extrémizmu.
Tunisko je považované za "kolísku" tzv. arabskej jari a jedinú spomedzi krajín zasiahnutých v rokoch 2010 a 2011 touto vlnou protestov a povstaní, v ktorej prebehol úspešný demokratizačný proces. V súčasnosti však trpí spomalením ekonomiky a sociálnymi nepokojmi.
V krajine sa budú 6. októbra konať aj parlamentné voľby, čo je ďalšou výzvou, pretože úspech nového prezidenta bude závisieť od toho, či bude mať podporu v zákonodarnom zbore.
