BRATISLAVA. Vzťahy krajín Vyšehradskej štvorky a západného Balkánu sú veľmi dobré.
Celý tento región patrí k územným prioritám V4 minimálne od roku 2004, keď prišlo k rozšíreniu Európskej únie.
Uviedol to analytik Tomáš Strážay, riaditeľ Výskumného centra Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (RC SFPA).
Vyslovil sa tak na margo štvrtkového stretnutia premiérov krajín Vyšehradskej štvorky a partnerov z krajín západného Balkánu na Pražskom hrade.
Zeman chcel odvolať uznanie Kosova
Takýto regulárny formát stretávania sa ministrov zahraničných vecí, respektíve ďalších predstaviteľov (vo štvrtok konkrétne premiérov V4 a západného Balkánu), nemá žiadne iné regionálne zoskupenie v EÚ a ide o špecifikum V4, podotkol odborník na regionálnu spoluprácu v strednej Európe a rozširovanie EÚ.
"Pokiaľ ide o vzťahy jednotlivých krajín, v poslednej chvíli vodu zamútil český prezident Miloš Zeman, ktorý prišiel s iniciatívou odvolania schválenia nezávislosti Kosova Českou republikou, čo by znamenalo určitým spôsobom aj zvrat z pohľadu českej zahraničnej politiky," skonštatoval Strážay.
Kosovo účasť svojho vysokého predstaviteľa na štvrtkovom stretnutí skupiny V4 a západobalkánskych krajín v stredu podľa medializovaných informácií odvolalo.
Reagovalo tak na výroky prezidenta Zemana, ktorý po stredajšom stretnutí so srbským prezidentom Aleksandrom Vučičom v Belehrade rozprával o zrušení uznania samostatného Kosova.
Odborník aj poslušný Orbánov sluha. Trócsányi mieri do Európskej komisie Čítajte Strážay pripomenul, že doteraz Česko vystupovalo v pozícii krajiny, ktorá spolu s ďalšími Vyšehradskými krajinami - Poľskom a Maďarskom - vzala na vedomie a uznala vyhlásenie nezávislosti Kosova.
Slovensko patrí ku krajinám, ktoré nezávislosť Kosova neuznávajú. Vyjadrenia českého prezidenta podľa jeho slov vypovedajú o určitom problémovom momente pre kosovskú stranu.
Najďalej sú Srbsko a Čierna Hora
Čo sa týka prístupového procesu EÚ, krajiny takzvanej západobalkánskej šestky sa nachádzajú v rôznych štádiách.
"Za takých najviac pokročilých možno považovať Srbsko a špeciálne Čiernu Horu, ktoré tieto rokovania už nejaký čas majú a majú aj konkrétnejšie výsledky. Hoci v prípade Srbska pre komplikovaný vzťah s Kosovom prišlo k pribrzdeniu určitých procesov," vysvetlil Strážay.
Severné Macedónsko a Albánsko sa už dlhšie usilujú o začatie prístupových rozhovorov s EÚ. Toto rozhodnutie bolo v lete odložené na október.
Predstavitelia oboch krajín očakávajú aj vzhľadom na pozitívne odporúčanie Únie, že k začatiu týchto rozhovor príde.
Strážay upozornil, že je tu však "problém zo strany niektorých členských krajín: menovite Francúzska, ktoré si kladie podmienku reformovania Európskej únie alebo politiky rozšírenia predtým, než sa začne s prístupovými rozhovormi s ďalšími krajinami".
Otvorenie rokovaní nie je zárukou členstva
Podľa Strážaya je preto ťažké predpokladať vývoj. Albánsko a Severné Macedónsko sú podľa neho teraz v zornom hľadáčiku nielen politikov, ale aj analytikov v celej Európskej únii, lebo sú to tie dve krajiny, kde by sa integračný proces mohol posunúť v tomto roku najďalej.
Pripomenul však, že ani otvorenie prístupových rokovaní neznamená záruku členstva.
"Je to proces, ktorý môže trvať veľmi dlho, aj dlhé roky, preto nerozumiem podmienke, ktorú si niektoré členské krajiny EÚ dávajú - že treba dôkladne zvážiť začatie prístupových rozhovorov -, pretože tie krajiny dokázali určitý pokrok. A vzhľadom na dlhodobý charakter tohto procesu nevidím riziko, že by EÚ nejakým spôsobom mala byť v nevýhodnej pozícii," uzavrel.
