LONDÝN, BRATISLAVA. Aj keď nesúhlasíte s politikou strany či vlády, vydiskutujte si to vnútri a v pléne hlasujete v súlade s oficiálnym stanoviskom klubu.
V strane môžu byť rôzne postoje, ale hlasovanie musí byť jednotné, to je základ spoľahlivého vládnutia alebo pôsobenia v opozícii.
Toto bol systém, ktorý ešte do minulého roka fungoval v britskej politike. Konzervatívna vláda sa síce musela vyrovnávať s kritikou z vlastných radov, no pri hlasovaniach si vopred poistila podporu.
Súboj o brexit sa nekončí. Do hry vstupujú súdy aj zabudnuté zákony Čítajte A aj keď zástancovia tvrdého brexitu presadzovali výmenu premiérky Theresy Mayovej, pri hlasovaní o dôvere vláde ju podporili. Lebo tak sa to skrátka v britskej politike patrí.
Boj Hammondovho života
To sa však v tomto roku zmenilo. Konzervatívni poslanci opakovane hlasovali proti dohode o odchode z Európskej únie, ktorú z Bruselu priniesla Mayová.
Potom prišiel nový premiér Boris Johnson a ten sa vlastným rebelom vyhráža rovno koncom politickej kariéry.
Pred utorňajším návratom poslancov do parlamentu po letnej prestávke straníkom odkázal, že ak s opozíciou zahlasujú za odmietnutie možnosti odchodu z Európskej únie bez dohody, vylúči ich z poslaneckého klubu.
Hlasovanie, ktoré Johnson prirovnáva k vyslovovaniu dôvery vláde, by sa malo konať tento týždeň.
Konzervatívna strana v pritom v utorok prišla o krehkú parlamentnú väčšinu, keď jej poslanec Phillip Lee prešiel k Liberálnym demokratom.
Stranícki rebeli by podľa Johnsona nemohli za stranu kandidovať už ani v ďalších parlamentných voľbách, ktoré sa môžu konať už v polovici októbra.
Jedným z najprominentnejších rebelov je Philip Hammond, bývalý minister financií, ktorý pred referendom v roku 2016 presadzoval zotrvanie krajiny v Európskej únii.
