KÁBUL. Armáda USA stiahne svojich vojakov z piatich základní v Afganistane, ak bude hnutie Taliban plniť svoju časť navrhovanej dohody o ukončení vojny v krajine.
V pondelok to oznámil americký osobitný vyslanec Zalmay Khalilzad, ktorý vedie rokovania medzi oboma nepriateľskými stranami, teda medzi USA a Talibanom.
"Dohodli sme sa, že ak sa budú dodržiavať podmienky načrtnuté v dohode, do 135 dní odídeme z piatich základní, kde sme teraz prítomní," povedal Khalilzad pre afganskú spravodajskú televíziu Tolo News. Pasáž rozhovoru s ním zverejnila televízia na Twitteri, napísala agentúra AFP.
Ukázal návrh dohody
Spojené štáty ukázali afganským lídrom návrh dohody s Talibanom Čítajte Americký vyslanec Khalilzad, pôvodom Afganec, rozprával v jazyku daríjčina (afganská perzština). Televízia ešte uviedla, že celé interview odvysiela neskôr v pondelok.
Khalilzad ukázal v pondelok návrh dohody medzi USA a Talibanom aj afganským lídrom. Predtým vyhlásil, že sú už "na prahu" dohody, ktorá ukončí najdlhšiu vojnu Ameriky.
Khalilzad sa stretol aj s afganským prezidentom Ašrafom Ghaním, a to po príchode z Kataru, kde sa ešte bez záverečnej dohody skončilo deviate kolo rozhovorov USA s Talibanom.
Dohoda s Talibanom
Dohoda o ukončení 18 rokov trvajúcich bojov je bližšie k realite aj napriek tomu, že Taliban cez víkend zaútočil na hlavné mestá provincií Kundúz a Baghlán na severe krajiny.
Afganská vláda bola z rokovaní vylúčená, pretože Taliban ju označuje za bábku v rukách Spojených štátov, ale po dosiahnutí konečnej dohody medzi USA a Talibanom sa majú konať vnútroafganské rozhovory, na ktorých sa zúčastní už aj afganská vláda.
Taliban, ktorý teraz ovláda približne polovicu Afganistanu, v posledných mesiacoch vystupňoval útoky, aby si posilnil pozíciu pri rokovaniach o mierovej dohode.
Taliban chce, aby všetkých okolo 20.000 vojakov USA a NATO odišlo z krajiny a ich odchod už vykresľuje ako víťazstvo povstalcov.
USA za to žiadajú od Talibanu záruky, že Afganistan sa nestane bezpečným útočiskom pre extrémistické skupiny, ktoré budú odtiaľ plánovať a podnikať teroristické útoky po celom svete. Diskusie sa viedli aj o prímerí.
