BRUSEL. Predsedníčka budúcej Európskej komisie Ursula von der Leyenová v pondelok ráno ešte stále nemala na stole nominácie vlád Francúzska a Talianska na pozície eurokomisárov.
Belgicko svojho kandidáta ponúklo v nedeľu. Stal sa ním súčasný vicepremiér a šéf diplomacie Didier Reynders, pričom jeho nominácia vyvolala v Belgicku menšiu "politickú búrku".
Chce rodovo vyváženú exekutívu
Von der Leyenová bude na čele 27-členného tímu kolégia komisárov. Budúca šéfka eurokomisie opakovane upozornila, že si želá rodovo vyváženú exekutívu Európskej únie a navrhla členským krajinám, aby jej predložili mužsko-ženský tandem nominantov, čo by znamenalo 52 mien z 26 krajín, z ktorých by si následne sama vybrala.
Do pondelka, keď má podľa očakávaní začať rozhovory s nominantmi na eurokomisárov a rozhodnúť, akou pracovnou agendou ich poverí na najbližšie päťročné obdobie, mala von der Leyenová k dispozícii 12 mužov a desať žien.
Portugalsko a Rumunsko jej ako jediné členské krajiny predložili mužsko-ženskú kandidátku a Francúzsko a Taliansko v pondelok ráno ešte svojich nominantov držali v tajnosti.
A to aj napriek tomu, že fínske predsedníctvo v Rade EÚ stanovilo pondelok 26. augusta ako posledný možný deň na zverejnenie kandidátov do eurokomisie.
Politické otrasy
Návrh dosluhujúcej belgickej federálnej vlády nominovať za eurokomisára Didiera Reyndersa, spôsobil v tejto krajine určité politické otrasy.
Po dvoch predošlých flámskych eurokomisároch (Karel De Gucht a Marianne Thyssenová) je podľa princípu etnickej parity na rade frankofónny politik.
Socialistická strana (PS) preto navrhla na tento post viacnásobnú ministerku Laurette Onkelinxovú, dôveru vlády však dostal Reynders, ktorý je už dvadsať rokov vo federálnej politike a po tom, ako bol vicepremiérom, ministrom financií, zahraničných vecí a obrany a tiež kandidátom na post generálneho tajomníka Rady Európy, je zrejme najskúsenejším politikom v krajine.
"Chybou krásy" je však to, že Reynders je členom liberálneho Reformného hnutia (MR), v poradí až štvrtej najsilnejšej politickej strany v krajine, ktorá už "poslala" premiéra Charla Michela do funkcie predsedu Európskej rady (funkcie sa ujme 1. decembra). Frankofónni socialisti sa cítia oklamaní, že neuspela ich kandidátka, a Nová flámska aliancia (N-VA), najsilnejšia strana v krajine, sa hnevá, že v tejto veci vôbec nebola konzultovaná.
Situáciu komplikuje aj skutočnosť, že Belgicko je už vyše sto dní bez koaličnej vlády, ktorá by mala byť výsledkom parlamentných volieb z 26. mája.
Rozhovory o vytvorení federálnej vlády komplikujú aj flámsko-frankofónne politické animozity a kauza "eurokomisár" tieto rokovania vôbec neuľahčí.
