KJÓTO. V 400 rokov starom japonskom chráme prijíma veriacich a návštevníkov budhistická bohyňa Kannon v podobe humanoidného robota.
Mindar recituje sútry a kovovým hlasom varuje pred márnivosťou a nebezpečenstvom hnevu a egoizmu. Robota však neprijímajú jednomyseľne, píše agentúra AFP.
Kňazi spolu s robotom
Francúzska armáda sa chystá na novú vojnu. Na pomoc volá autorov sci-fi Čítajte V chráme Kodaidži v bývalej japonskej metropole Kjóto sú stále kňazi, ktorí zazerajú na svojho nového spojenca z káblov a silikónov.
Robot bol prispôsobený budhizmu a mal by sa vyvíjať v závislosti od technického pokroku a obohacovať sa o získané skúsenosti.
„Budhizmus nie je viera v jedného boha, znamená pokračovať v Budhovej ceste a málo záleží na tom, či je reprezentovaný strojom, kusom železa alebo stromom," hovorí jeden z kňazov Tenšo Goto.
Robot je veľký ako dospelý človek, v jeho lebke je vidieť elektroniku. Na tvári má v ľavom oku miniatúrne kameru, jeho ruky a ramená zo silikónu imitujú ľudskú kožu. Umiestnený je v špeciálne vyhradenej miestnosti. Na stene sú premietané anglické a čínske preklady sútier, ktoré prednáša, ale aj obrazy prírody alebo zhromaždenia ľudí.
Robot sa zrodil zo spoločného projektu tohto zenového chrámu prekypujúceho históriou a známeho konštruktéra robotov Hiroši Išigurea z Osackej univerzity. Pôsobiť začal tento rok.
„Pre niektorých ľudí môže byť ťažké komunikovať s trochu staromódnymi kňazmi ako som ja a dúfam, že robot dokáže tento nedostatok napraviť," usudzuje kňaz Goto v narážke na mladú generáciu.
Reakcie ľudí sa rôznia
Osacká univerzita si napokon urobila prieskum: zatiaľ čo časť ľudí hovorila, že voči robotovi v chráme cíti vrelosť, akú by voči akémukoľvek inému stroji nepociťovali, iní naopak vyhlasovali, že je im nepríjemné jeho príliš umelé vyjadrovanie. Niektorí dokonca obvinili chrám Kodaidži z čarodejníctva.
„Robot najviac uvádzal do rozpakov ľudí zo Západu, zatiaľ čo reakcie Japoncov boli väčšinou pozitívne. Japonci nemajú voči robotom predsudky. Vyrástli sme na kreslených seriáloch, kde sú roboti našimi priateľmi, ľudia zo Západu myslia inak," hovorí Goto.
„Cieľom budhizmu je uľahčiť utrpenie. Moderná spoločnosť prináša nové podoby stresu, ale cieľ sa za viac ako 2000 rokov nijako nezmenil," dodáva kňaz.
„Veľký rozdiel medzi mníchom a robotom spočíva v tom, že my všetci umrieme, zatiaľ čo on bude stretávať veľa ľudí a zhromažďovať obrovské množstvo informácií, vďaka ktorým sa bude do nekonečna vyvíjať," uzatvára Goto.
