Celý svoj profesionálny život sa stará o utečencov. Mala iba 21, keď sa zamestnala na Úrade vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). Pracuje preň dodnes, menia sa akurát jej pôsobiská v rôznych kútoch sveta.
V Sudáne v roku 1984 pomáhala ľuďom, ktorí utekali pred suchom z Etiópie, v tábore na hraniciach Hondurasu a Salvádora spolu s utečencami počúvala, ako vedľa nich dopadajú bomby. Neskôr pôsobila v Nikarague, kde žila uprostred džungle bez vody a elektriny. MONTSERRAT FEIXAS VIHE hovorí, že práve na toto obdobie má najlepšie spomienky, pretože vtedy mohla byť v úzkom kontakte s ľuďmi, ktorým bolo treba pomôcť. Ich životné podmienky okúsila na vlastnej koži. Jej ďalšia cesta viedla do Ugandy a Indie. Dnes je regionálnou zástupkyňou UNHCR pre strednú Európu.
Stretli sme sa s ňou v Bratislave na seminári, ktorý organizovala Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Podujatie financuje Európska únia.
Ako podľa vás Európa zvládla migračnú krízu, ktorá vrcholila v rokoch 2015 a 2016?
Musím vás poopraviť. Tu nehovoríme o migračnej, ale o utečeneckej kríze. Absolútna väčšina ľudí, ktorí sa v tomto období snažili dostať do Európy, pochádzala zo Sýrie, Iraku a časť tiež z Afganistanu. To sú krajiny, v ktorých je stále živý vojenský konflikt, ten v Afganistane dokonca trvá už desaťročia. Tie štáty sú zdevastované a ich postupná obnova si po skončení vojny vyžiada obrovské množstvo peňazí a energie.
Ak hovoríme o Európe, myslím si, že svoju úlohu v utečeneckej kríze si mohla splniť oveľa lepšie. Na jednej strane bolo pozoruhodné sledovať, ako niektoré krajiny preukázali štedrosť, otvorili hranice a prijali utečencov. Na druhej strane však boli štáty s absolútne protiutečeneckými postojmi, čo bolo vzhľadom na situáciu ťažko prijateľné.
UNHCR
Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) poskytuje ochranu utečencom, ktorí ju nemajú vo vlastnej krajine. Vznikol 14. decembra 1950. Sídli v Ženeve.
Pred tromi rokmi ste vyhlásili, že okrem humanitárnej a rozvojovej pomoci je dôležité, aby vyspelé krajiny pomáhali predchádzať situáciám, ktoré sa môžu skončiť útekom státisícov ľudí z domovov. Rok 2015 však ukázal, že vyspelý svet tomu predísť nedokázal. Zlyhala v niečom Európa?
Nielen Európa, ale aj zvyšok sveta podcenil situáciu na miestach, kde mala utečenecká kríza korene. Príkladom je Blízky východ.
Ešte v roku 2014 vtedajší vysoký komisár OSN pre utečencov António Gutteres varoval, že krajiny okolo Sýrie nezvládajú nápor ľudí utekajúcich pred vojnou. Ekonomicky ani hospodársky.
Štáty ako Libanon, Turecko či Egypt vtedy potrebovali pomoc.
Sýrskym utečencom často nedokázali poskytnúť dosť jedla, nevedeli im zabezpečiť prístup k zdravotnej starosti či k vzdelaniu a mnohí ľudia na úteku tam žili v otrasných podmienkach. Už vtedy bolo jasné, že ak zvyšok sveta nezasiahne, títo ľudia budú nútení ísť za lepším životom niekam inam. Kríza o sebe dala vedieť ešte predtým, ako naplno vypukla.
Je Západ pripravený na to, že by sa situácia spred štyroch rokov mohla zopakovať?
