COX'S BAZAR. Nikto z Rohingov žijúcich v utečeneckých táboroch v Bangladéši sa nechce vrátiť späť do Mjanmarska.
Stovky z tých, ktorí mali od štvrtka túto možnosť, pre Úrad vysokého komisára Organizácie Spojených národov (OSN) pre utečencov (UNHCR) a bangladéšsku vládu uviedli, že sa do Mjanmarska nevrátia, pokiaľ im nebude zaručené občianstvo a bezpečnosť.
Rohingovia žiadajú ochranu OSN
Mnohí z utečencov sa vyjadrili, že by sa vrátili pod priamym dohľadom OSN, nie mjanmarskou vládou.
Nikto z 295 rodín, ktoré už tento týždeň dotazovala bangladéšska vláda a UNHCR, nesúhlasil podľa bangladéšskeho Komisára pre utečencov, pomoc a repatriáciu Abula Kalama s návratom do Mjanmarska.
Plánovaný proces repatriácie sa pritom mal začať vo štvrtok. Mjanmarsko schválilo návrat viac ako tritisíc utečencom z najmenej 1056 rodín.
Utieklo približne sedemstotisíc Rohingov
Repatriácia zo štyroch utečeneckých táborov sa mala uskutočniť čisto na dobrovoľnej báze.
Rohingovia sú proti nútenej repatriácii do Mjanmarska Čítajte Približne 700-tisíc príslušníkov tejto moslimskej menšiny utieklo pred takmer dvomi rokmi z Mjanmarska po brutálnych zásahoch proti nim zo strany mjanmarských bezpečnostných zložiek hraničiacich s genocídou.
Minuloročný pokus o repatriáciu Rohingov sa skončil rovnako neúspešne, keď na dobrovoľnej báze nikto z Rohingov neprejavil záujem o návrat a Bangladéš pokusy o repatriáciu prerušil. Rohingovia považujú návrat do Mjanmarska za príliš nebezpečný.
Druhoradí obyvatelia
V krajine s budhistickou majoritou sa s nimi dlho zaobchádzalo ako s druhoradými obyvateľmi aj napriek tomu, že na území žili celé generácie.
Od roku 1982 zamietli takmer všetkým Rohingom občianstvo, zamedzujú im aj v slobode pohybu a odopierajú im aj iné základné práva.
Mjanmarská armáda spustila v auguste 2017 rozsiahlu kampaň proti Rohingom ako reakciu na útok rohingských povstalcov.
Operácia armády vyvolala ich exodus do Bangladéša a viedla tiež k obvineniam, že bezpečnostné jednotky páchali masové znásilnenia, zabíjali a vypálili tisíce domov.
