RÍM, BRATISLAVA. Keď sa Tommaso Tittoni v marci 1905 stal sedemnástym talianskym premiérom, stihol podať len jeden návrh – znížiť clá na španielske vína, aby zlepšil vzťahy so Španielmi. Nahneval však domácich farmárov a jeho vláda padla po rekordne krátkom čase – šestnástich dňoch.

V posledných desaťročiach síce talianske vlády väčšinou vydržia dlhšie, no aj tak ide o jednu z krajín s najväčšou fluktuáciou premiérov.
V utorok z postu premiéra rezignoval aj Giuseppe Conte, ktorý už nevidí budúcnosť pre súčasnú koalíciu medzi protiutečeneckou Ligou Mattea Salviniho a populistickým Hnutím piatich hviezd Luigiho Di Maia.
Budúcnosť talianskej politiky má teraz v rukách prezident Sergio Mattarella, ktorý môže vyhlásiť predčasné voľby alebo vyzve na vytvorenie novej koalície. Ani tá však nemusí vydržať dlho, čo by opäť potvrdilo povesť Talianska ako krajiny, v ktorej neustále padajú vlády.
Salviniho risk
Od vzniku Talianskej republiky po druhej svetovej vojne mali Taliani podľa výpočtov Euronews už 66 rôznych vlád. Jediný, kto ako premiér po roku 1989 skončil plné funkčné obdobie, bol Silvio Berlusconi.
Kým v Taliansku sa v posledných tridsiatich rokoch vystriedalo trinásť premiérov na čele devätnástich rôznych kabinetov, Nemecko malo len troch rôznych kancelárov a Francúzsko piatich prezidentov, pripomína Washington Post.
Priemerne sa jedna talianska vláda udrží pri moci len tesne viac ako rok.