|
Po vojne dokončil Vojtech Kováč gymnázium v Maďarsku. Dva roky študoval aj v kňazskom seminári v maďarskom Vacove a tretí rok pokračoval v Bratislave. "A cez prázdniny som v rádiu Vatikán počul, že na Slovensku vychovávajú len komunistických kňazov. Tak som sa do školy viac nevrátil." FOTO SME - JANA BEŇOVÁ |
príbeh
Kedysi sa hovorievalo, že čo nedostaneš kúpiť v Prahe alebo v Budapešti, kúpiš v Lučenci. Pred vojnou to bolo multikultúrne mesto s rozvinutými službami. Ľudia sa v ňom presúvali na bicykloch, ktorý bol v každej rodine. Takto si to pamätá 78-ročný Vojtech Kováč z Nitry, ktorý v Lučenci študoval na maďarskom gymnáziu.
Za školu platil 40 pengö ročne. Dalo sa za to kúpiť vyše dvadsať kilogramov cukru.
V roku 1944 bol šiestakom gymnázia. V zožltnutej školskej ročenke listuje v zozname päťdesiatich spolužiakov. Ten rok sa skončil už 5. apríla a pre sedem židovských rovesníkov o deň skôr.
"So žltou Dávidovou hviezdou odišli do zberného tábora. Vedeli sme, že Židov prenasledujú, ale o zverstvách v koncentračných táboroch sme netušili."
Bývali v Panických Dravciach, šesť kilometrov od Lučenca.
"Moja mama navštevovala rodinu Haasovcov, majiteľov lučenskej Lekárne u Čierneho orla, ktorá je v Lučenci dodnes. Po skončení školského roku ju prosili, aby na pár dní ukryla ich dcéru Juditu. Vybrali sa spolu na bicykli do našej dediny. Judita sa na polceste zbavila židovskej hviezdy."
Katolícka rodina ju ukrývala v komôrke. Vojtechovi a jeho sestre rodičia pripomínali, aby o nej nikomu nepovedali.
"Mal som vtedy 17 a o pár rokov staršej Judite som robil spoločníka. Zhovárali sme sa o filmoch, literatúre a umení. O niekoľko dní po ňu prišiel jej snúbenec, ktorý bol kresťanom a odviezol ju do Budapešti."
Haasovci zahynuli v koncentračnom tábore, ale Judita vojnu prežila. Vrátila sa do Lučenca a niekoľkokrát sa s pani Kováčovou stretli. "Ja som ju však od našich rozhovorov viac nevidel," hovorí Vojtech Kováč.
Spomína aj to, že ukrývaním Judity sa vlastne symbolicky odplatili Židom za pomoc - jedna židovská žena v roku 1940 na Zakarpatskej Ukrajine opatrovala Vojtechovho chorého otca, ktorého tam povolali ako záložníka. JANA BEŇOVÁ
