PEKING, BRATISLAVA. Osemdesiate roky boli v Číne plné nádeje. Krajina sa ekonomicky otvárala, mladí ľudia získavali skúsenosti zo zahraničia.
A nesmelo sa začalo rozprávať aj o demokracii či ľudských právach, čo boli počas vládnutia Maa Ce-tunga zakázané slová.
S koncom desaťročia prišiel aj koniec týchto nádejí. Na pekinskom Námestí nebeského pokoja v júni 1989 armáda zmasakrovala tisíce demonštrantov a štátostrana ukončila úvahy o demokratizácii.
Čína už má skúsenosť s tým, ako sa potláčajú veľké demonštrácie.
Situácia sa stupňuje
Už viac ako dva mesiace prebiehajú veľké prodemokratické protesty v Hongkongu. Pekinská vláda síce v tejto provincii v minulosti radšej nezasahovala, aby ctila dohodnutý princíp jedna krajina, dva systémy, ale to sa postupne začína meniť.
Letisko v Hongkongu patrí medzi najrušnejšie. Pre protesty ho zavreli Čítajte Keď demonštranti v posledných dňoch obsadili hongkonské letisko, jedno z najrušnejších na svete, začala šéfka regiónu Carrie Lamová hovoriť o teroristoch a o tom, že Hongkong sa blíži k „bodu, z ktorého už nebude návratu“.
Satelitné zábery ukazujú, že Čína začína zhromažďovať ťažkoodencov pri Šen-čene, meste na hranici medzi Hongkongom a pevninskou Čínou. Novinárom sa už miestna polícia pochválila, ako efektívne vie používať silné vodné delá.
Možno len Peking ukazuje silu, možno skutočne chystá zásah, ktorý by ukončil demonštrácie aj ilúziu, že komunistická diktatúra bude na svojom území tolerovať čiastočne slobodný Hongkong. Aké má možnosti?
