WASHINGTON. Čína odmietla žiadosti dvoch amerických vojenských plavidiel, ktoré chceli v dohľadnom čase vplávať do prístavu v Hongkongu.
Informovala o tom v noci na stredu agentúra Reuters, ktorá pripomenula, že obe krajiny sa dostali do slovnej potýčky týkajúcej sa prodemokratických protestov pokračujúcich v Hongkongu.
Podľa vyhlásenia veliteľa Nata Christensena, ktorý je zástupcom hovoru americkej tichomorskej flotily, loď USS Green Bay používaná na prepravu obojživelníkových vozidiel mala vplávať do prístavu do konca augusta, zatiaľ čo raketový krížnik Lake Erie v septembri.
Čínske orgány neuviedli dôvod odmietnutia, poznamenal Reuters.
Protesty neutíchajú
Hongkong, jedna z dvoch osobitných administratívnych oblastí Číny, bol uplynulý víkend už desiatykrát dejiskom často násilných protestov proti návrhu zákona, ktorý by umožnil vydávanie jeho obyvateľov podozrivých zo spáchania trestných činov do pevninskej Číny.
Letisko sa vracia do normálu, ďalší vývoj v Hongkongu je nejasný Čítajte Protesty neutíchli ani po tom, čo správkyňa Hongkongu Carrie Lamová vyhlásila tento návrh zákona za "mŕtvy".
Demonštranti medzičasom od miestnej vlády žiadajú aj vyšetrovanie údajného neadekvátneho postupu polície pri zásahoch a rozpustenie zákonodarného zboru.
Okrem toho v utorok zablokovali aj pasažierov v odletových bránach v niekoľkých častiach medzinárodného letiska v Hongkongu.
Stalo sa tak deň po tom, ako vzhľadom na prítomnosť tisícov demonštrantov museli na tomto medzinárodnom letisku zrušiť všetky lety.
Obviňujú západ
Vláda v Pekingu tvrdí, že protivládne protesty v Hongkongu sú financované Západom, ale poskytla pre to len málo dôkazov.
Hongkongská polícia zasahovala na letisku, demonštranti zadržali tajného Čítajte Začiatkom tohto mesiaca však Peking požadoval, aby americkí diplomati sídliaci v Hongkongu "prestali zasahovať" do záležitostí mesta. Peking takto reagoval po správach, že diplomati z USA sa stretli s prodemokratickými aktivistami.
Americký prezident Donald Trump pritom v USA čelí kritike za to, že sa vyhýba ostrej reakcii na zásahy proti prodemokratickým demonštrantom alebo proti obmedzovaniu slobôd.
Uviedol len, že podľa neho ide o vnútornú záležitosť Číny. "Je to medzi Hongkongom a Čínou," povedal Trump novinárom v Bielom dome 1. augusta. "Nepotrebujú nijaké rady," dodal.
V júli však americký prezident rozhneval Peking vyhlásením, že "väčšina ľudí chce demokraciu. Nanešťastie, niektoré vlády demokraciu nechcú". "To je všetko, o čo tam ide. Všetko je to o demokracii," povedal Trump.
Presúvajú vojská
Agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie amerického prezidenta Donalda Trumpa v utorok večer zverejnila správu, že Čína podľa amerických tajných služieb presúva svoje vojská k hraniciam Hongkongu, kde sa už 10 týždňov konajú protivládne demonštrácie.
Trump ešte predtým vyjadril nádej, že v Hongkongu nedôjde počas protestov k nijakým stratám na životoch a vyzval obe strany na pokojné riešenie situácie, ktorú označil za "veľmi komplikovanú".
"Dúfam, že sa to vyrieši mierovou cestou, nikto nebude zranený a nikoho nezabijú," povedal americký prezident.
