MOSKVA, BRATISLAVA. Rok 1999. Ruská ekonomika sa ešte nespamätala z kolapsu, v Čečensku sa päť rokov po prvej vojne aktivizovali radikáli a rástlo napätie. Prezidenta Borisa Jeľcina trápili zdravotné problémy aj korupčné škandály jeho rodiny.
Keď sa 9. augusta 1999 posadil Jeľcin pred kamery, oznámil, že na pozíciu úradujúceho premiéra má skvelého kandidáta.
„Je to človek, ktorý vie spájať spoločnosť, získať podporu rôznych politických skupín a zabezpečiť pokračovanie reforiem Ruska. Bude okolo seba schopný zhromaždiť ľudí, ktorí chcú obnoviť Veľké Rusko v 21. storočí,“ povedal.
Bývalý príslušník KGB a šéf Federálnej bezpečnostnej služby Vladimir Putin sa tak pred dvadsiatimi rokmi dostal k moci a postupne jeho moc rástla. V úrade prezidenta by mal zostať až do roku 2024.
V posledných mesiacoch však musí čeliť rastúcim protestom aj diskusiám o tom, či sa o päť rokov vzdá moci. Čo najviac hýbalo s jeho popularitou?
Pomohli mu vojny
Keď sa Vladimir Putin dostal na post premiéra, Rusko bolo v zložitej situácii. „Nikto vtedy nevedel, akým smerom sa bude ruská spoločnosť uberať,“ hovorí riaditeľ Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexander Duleba.
Pre mnohých bol pomerne neznámy politik kompromisným kandidátom, ktorý mal udržať majetkové pomery v Rusku. Politické pomery de facto ovládala skupina siedmich oligarchov, nazývaných aj semibankirščina.
Už v prvých týždňoch však bolo jasné, že Putinov politický rast bude závisieť od jeho odpovede na krízové situácie.
