AMSTERDAM, BRATISLAVA. Trinásť rokov debatovali politici o tom, ako a či zakázať v Holandsku nosenie burky, teda tradičného islamského odevu zahaľujúceho tvár aj postavu žien. Časť svojej politickej kariéry si na tejto téme vybudoval aj protiislamský politik Geert Wilders.
Zákaz zahaľovania tváre, ktorý sa okrem buriek a nikábov týka aj prilieb a kukiel, začal v Holandsku platiť tento týždeň. Inštitúcie ani dopravné spoločnosti však dodržiavanie zákona vymáhať nechcú a chladne sa k nemu stavia aj polícia.
Dopravu nezastavia
V Holandsku nosí nikáb či burku podľa odhadov sto až štyristo žien. Zákon sa týka ich nosenia vo vládnych budovách, v školách, úradoch či vo verejnej doprave. Kým kritici mu vyčítajú, že obmedzuje náboženské vyznanie, zástancovia argumentujú bezpečnosťou aj tým, že sú symbolom útlaku žien.
