Šéf ruského parlamentu podporil kritikov zničenia Miru

Moskva 19. marca (TASR) - Ku kritikom zničenia ruskej orbitálnej stanice Mir z radov bývalých kozmonautov a výhradám niektorých expertov ruského kozmického ...

Moskva 19. marca (TASR) - Ku kritikom zničenia ruskej orbitálnej stanice Mir z radov bývalých kozmonautov a výhradám niektorých expertov ruského kozmického programu sa dnes pridal predseda ruskej Štátnej dumy Gennadij Selezňov, ktorý vyzval vedúcich predstaviteľov krajiny, aby prehodnotili ruskú účasť v projekte Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).

Podľa šéfa dolnej komory je nutné klesanie stanice Mir na obežnej dráhe okamžite zastaviť a nechať Mir na obežnej dráhe prinajmenšom do vybudovania nového ruského orbitálneho komplexu Mir-2. "Nový Mir" by podľa Selezňova mohol vzniknúť úpravou projektu rozostavaného nákladného modulu pre americko-ruskú stanicu ISS a na obežnú dráhu by sa Mir-2 mohol dostať už na konci roka.

Selezňov varoval, že zničenie Miru a zúženie ruského vesmírneho programu len na americko-ruskú stanicu ISS povedie k strate postavenia Ruska, zániku asi 180.000 vysokokvalifikovaných miest v oblasti raketových a kozmických technológií a degradácii významu Centra riadenia letov v Koroľove pri Moskve. Ruské centrum sa na riadení ISS bude údajne podieľať len marginálne a jeho podiel nepresiahne sedem percent.

Predseda Štátnej dumy spoluprácu s Američanmi na ISS zásadne neodmieta, mala by sa však zo strany Ruska realizovať nie na štátnej, ale výhradne na komerčnej úrovni. Význam Ruska v projekte ISS údajne klesne aj v dôsledku drastických škrtov v rozpočte NASA, v ktorom nová exekutíva nechala pre ISS len tretinu pôvodnej sumy.

Blížiaci sa termín riadeného pádu stanice Mir budovanej od roku 1986 je živnou pôdou pre stále nové chýry o možnej záchrane 140-tonovej orbitálnej stanice.

Podľa jedného z nich neznámy západoeurópsky investor má záujem o kúpu stanice za 100 miliónov dolárov a vybudovanie na nej komplexu civilných satelitov. Rokovania údajne trvajú už pol roka. Ďalšou možnosťou záchrany stanice by sa mohol stať predaj práv na nakrútenie filmu na palube Miru. "Stanicu je ešte možné využívať," tvrdí bývalý sovietsky kozmonaut Georgij Grečko a prihovára sa za filmovú budúcnosť stanice alebo jeho zverenie armáde na vybudovanie ruského globálneho protiraketového systému.

Podľa ruskej televíznej stanice NTV, ktorá sa odvolala na zdroje v riadiacom stredisku v Koroľove, vážny záujem o kúpu stanice Mir prejavil Irán. Prezident Mohammed Chatámí minulý týždeň počas oficiálnej návštevy Moskvy údajne ponúkol Rusku odkúpenie stanice Mir, prípadne plné financovanie jej prevádzky na dva až tri roky. Ponuka Iránu však podľa NTV nebola akceptovaná aj preto, lebo prišla príliš neskoro. Chatámí počas pobytu v Rusku navštívil aj riadiace stredisko v Koroľove pri Moskve, o ponuke Iránu sa však neobjavili žiadne informácie.

Argumenty predstaviteľov ruského riadiaceho strediska a štátnej spoločnosti Rosaviakosmos o nevyhnutnosti zničenia stanice Mir opakovane kritizovali ruskí kozmonauti a experti, ktorí majú skúsenosti s kozmickým programom.

"Neskôr bude treba Mir utopiť, ale ešte nie teraz!" tvrdí ruská kozmonautka Svetlana Savickaja a obviňuje ruskú vládu, že zničením Miru chce za každú cenu vyhovieť nátlaku USA. Mir sa podľa nej osvedčil a za jeho ďalšiu existenciu sa prihovárajú nielen odborníci, ale aj radoví občania, ktorí chápu, že potopením Miru v Tichom oceáne Rusko stratí svoje výsadné postavenie v kozmickom programe. "Už nie je tá doba ako pred desiatimi rokmi, keď ľudia (v Rusku) kričali: Nepotrebujeme rakety, dajte nám salámu," tvrdí Savickaja.

S blížiacim sa dňom D, ktorý bude pre šesť modulov Miru posledným, rastie aj nervozita predstaviteľov ruského kozmického programu: experti neustále menia termín navedenia Miru do atmosféry, odmietajú obavy verejnosti z možnej havárie a dementujú správy o riziku prenosu na Zem zmutovaných baktérií z Miru. Nepresnosťami vo výpočtoch, ktoré ovplyvňuje nekonštantná hustota zemskej atmosféry, ruskí vedci vysvetľujú zmeny termínu dopadu stanice na Zem, rovnakými výpočtami ale obhajujú presnosť výpočtu pádu stanice do vôd Tichého oceánu východne od Austrálie.

Pre novinárov zostáva Centrum riadenia letov v Koroľove nedobytnou baštou. Vstup do prísne stráženého mestečka je možný len na základe špeciálnych akreditácií, ale ani tie nie sú zárukou úspechu. Centrum informovalo, že umožní predstaviteľom médií vstup len na "oficiálne akcie", neuviedlo však, kedy sa budú konať. "Návštevy už neprijímame. Čas vypršal. Keď vás budeme chcieť pozvať, pozveme vás," povedal dnes spravodajcovi TASR predstaviteľ spoločnosti Rosaviakosmos pre styk s tlačou Viačeslav Michajličenko a zložil telefón.

Stanica Mir oslávila 20. februára pätnáste výročie vynesenia na obežnú dráhu. Od roku 1987 do roku 1990 sa obytný komplex vďaka viacerým spojovacím uzlom rozrástol o ďalších päť technických modulov. Od 20. februára 1986 sa na Mire vystriedalo 104 sovietskych, ruských a zahraničných kozmonautov. Medzi kozmonautmi z 12 krajín bol aj prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella, ktorý sa vo februári 1999 stal zároveň posledným cudzincom na stanici. Už 19 mesiacov je Mir bez posádky.

O ukončení misie Miru rozhodol dlhodobý nedostatok finančných prostriedkov na prevádzku a opravy. Definitívne rozhodnutie padlo vlani v decembri. Mir skončí paradoxne po tom, ako v dôsledku veľkých technických problémov v rokoch 1997-98 Rusko do opráv stanice investovalo obrovské čiastky a veľké úsilie kozmonautov.

Gravitácia je príčinou postupného klesania stanice z pôvodnej obežnej dráhy vo výške 450 kilometrov. Vplyvom zemskej gravitácie v hustej atmosfére skončia ročne desiatky umelých kozmických telies. Väčšia časť zariadení pri rýchlom prelete v dôsledku trenia úplne zhorí, neveľké zvyšky modulov a satelitov obvykle dopadajú až na Zem. V roku 1978 trosky sovietskej družice dopadli na územie Kanady a ZSSR musel zaplatiť kompenzácie vo výške viac ako šesť miliónov dolárov.

Ak sa ruské úrady nerozhodnú na poslednú chvíľu Mir zachrániť, bude 140-tonový kolos na konci týždňa riadiacim strediskom v Koroľove navedený nad územím Ruska do hustej atmosféry a do južnej oblasti Tichého oceánu dopadne už v podobe asi 1500 úlomkov na plochu širokú 200 a dlhú 6000 kilometrov.

(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) pel

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  6. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  7. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  8. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  9. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom?
  10. Jarné prázdniny pri mori?
  1. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  2. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017
  3. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  5. Dokázali by ste nakúpiť so zavretými očami?
  6. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  7. Stanovisko Klubu pre Bratislavu k zákazu hazardu v Bratislave
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Mesto Medzev v Charte európskych vidieckych obcí
  10. Valentínska nálada v Poluse pokračuje
  1. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 13 481
  2. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 11 119
  3. Ceny bytov vo veľkých mestách prekonali historický rekord 6 429
  4. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 5 882
  5. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 5 761
  6. Klasickým gastrolístkom konkuruje už aj nová stravovacia karta 5 686
  7. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 4 467
  8. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 4 459
  9. Jeden z najkrajších interiérov má Meridiana v Prievidzi 3 406
  10. Jarné prázdniny pri mori? 3 168

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Trainspotting po slovensky. Ako žijú narkomani v Bratislave

Strávili sme víkend v spoločnosti ľudí závislých od drog.

KOMENTÁRE

Barometer policajnej korupcie? Ako hladko kúpite drogu

Drogový biznis sa globalizuje a digitalizuje.

Neprehliadnite tiež

Irán skúšobne odpálil niekoľko rakiet s pokročilou technológiou

Teherán trvá na tom, že pondelňajším testom neporušil jadrovú dohodu uzavretú so svetovými veľmocami.

Britská Snemovňa lordov začne rokovať o návrhu zákona brexitu

Poslanci Dolnej snemovne britského parlamentu schválili návrh zákona o notifikácii vystúpenia z Únie.

Hitlerov osobný telefón vydražili za takmer štvrť milióna dolárov

Najviac ponúkol nemenovaný kupec, ktorý sa zúčastnil dražby prostredníctvom telefonickej linky.

Trump prekvapil Švédov, svoje vyjadrenia vysvetľoval na twitteri

Bývalý šéf švédskej diplomacie sa pýta, či Trump drogoval, keď sa zmieňoval o Švédsku v súvislosti s terorizmom.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop