TEHERÁN, BRATISLAVA. Keď v roku 1979 iránske revolučné gardy vznikali, boli skôr súborom nadšencov zapálených pre vieru ako skutočnou bojovou silou.
Ajatolláh Chomejní ich vytvoril, aby mu pomohli prevziať moc nad krajinou. Regulárnej armáde nedôveroval, keďže dovtedy slúžila režimu zvrhnutého diktátora Rézu Pahlávího.
Dnes sú už gardy silnejšie ako iránska armáda. Majú vlastné letectvo, námorníctvo, kyberjednotky, podieľajú sa na jadrovom či raketovom programe. A trúfajú si aj na veľmoci.
Boli to totiž práve Revolučné gardy, ktoré minulý týždeň v Perzskom zálive zadržali britský ropný tanker Stena Impero aj s 23-člennou posádkou.
Odvetné opatrenie

Podľa iránskych zdrojov tanker nerešpektoval pravidlá plavby v Hormuzskom zálive, kadiaľ prechádza až pätina celosvetového vývozu ropy. Narazil vraj do menšieho rybárskeho plavidla a potom nereagoval na výzvy.
Majiteľ tankera to však popiera a aj odborníci zásah označujú za iránsku odvetu za nedávne zadržanie iránskej lode pri Gibraltári, ktorá podľa britských zdrojov porušovala sankcie voči režimu sýrskeho diktátora Bašara Asada.
To, že sa pôvodne ideologická skupina stáva aktérom hry mocností, je ukážkou komplikovaného mocenského systému v iránskej teokratickej republike, kde vedľa seba paralelne funguje svetská moc a moc ajatolláhov.