CHARTÚM. Protestujúci Sudánci a vládnuci generáli podpísali v stredu dohodu o deľbe moci, čo umožní vznik civilnej vlády v Sudáne. Práve to bola hlavná požiadavka demonštrantov z prodemokratického hnutia po aprílovom zosadení prezidenta Umara Bašíra.
Obe strany predbežne podpísali dokument nazvaný "Politická deklarácia", a to po intenzívnych celonočných rozhovoroch o podrobnostiach dohody.
Zástupca šéfa vládnucej vojenskej rady Muhammad Hamdán Dagalo, ktorý v mene generálov dohodu inicioval, povedal pre tlačovú agentúru AFP, že dohoda je pre Sudán "historickou chvíľou".
Hlavný vodca protestujúcich Ibráhím Amín sa pre agentúru vyjadril: "Politickú deklaráciu sme dnes dokončili. V rozhovoroch o ústavnom dokumente budeme pokračovať v piatok."
Historickú dohodu o deľbe moci, ktorú obe strany odsúhlasili už 5. júla, sprostredkovala Africká únia (AÚ) a etiópski sprostredkovatelia, a to po intenzívnych rokovaniach medzi zoskupením zastrešujúcim protestujúcich ľudí a vládnucimi generálmi.
Celková dohoda stanovuje, že v snahe ukončiť niekoľkomesačnú politickú krízu v Sudáne bude vytvorený nový prechodný civilno-vojenský vládnuci orgán.
Tento vládnuci orgán bude zložený zo šiestich civilistov a piatich zástupcov armády. Medzi šiestimi civilistami budú piati zo zastrešujúceho protestného hnutia, teda z Zväz za slobodu a zmenu. Počas prvých 21 mesiacov prechodu bude šéfom vládnuceho orgánu generál, po ňom bude na zvyšných 18 mesiacov nasledovať civilista, ako sa uvádza v rámcovej dohode.
Orgán bude dohliadať na vytvorenie prechodnej civilnej vlády, ktorá bude riadiť krajinu len tri roky, a potom sa budú konať voľby.
Prelomová dohoda vznikla po politickej patovej situácii, v ktorej sa Sudán ocitol, keď generáli pri palácovom prevrate v apríli zvrhli Bašíra. Urobili to v čase niekoľkomesačných celonárodných masových protestov proti Bašírovmu vládnutiu tvrdou rukou trvajúcemu tri desaťročia.
Napätie vyvrcholilo 3. júna, keď ozbrojení muži vo vojenských uniformách vtrhli pred svitaním do už dlho postaveného protestného tábora v hlavnom meste Chartúm a začali strieľať a biť davy demonštrantov. Pri tomto zásahu zahynuli desiatky ľudí a stovky ďalších utrpeli zranenia. To vyvolalo vo svete pobúrenie, hoci generáli tvrdili, že násilné rozháňanie protestujúcich nenariadili.
Rozhovory o doladení detailov dohody boli od 5. júla niekoľkokrát odložené na žiadosť lídrov protestujúcich.
