BRUSEL. Belgická rímskokatolícka cirkev čelí odlivu kňazov a musí sa čoraz viac spoliehať na reorganizáciu vo svojich radoch a na kňazov prichádzajúcich z cudziny.
Uviedla to v utorok televízna stanica RTBF na svojej internetovej stránke.
V júni 2019 bolo v Belgicku vysvätených iba päť kňazov, upozornila RTBF.
Kňazov ubúda už šesťdesiat rokov
Ide o potvrdenie fenoménu, ktorý začal byť citeľný už v 60. rokoch 20. storočia. Odvtedy cirkev prišla odhadom o 8000 kňazov. V súčasnosti ich v Belgicku pôsobí 2800.
Nedostatočná obnova cirkevného personálu spôsobuje mnohým farnostiam organizačné problémy, ktoré komplikujú život tak kňazom, ako aj veriacim.
Zlučovanie farností
Vzhľadom na nedostatok duchovných je belgická katolícka cirkev nútená uzatvárať niektoré farnosti a čoraz častejšie pristupuje k zlučovaniu viacerých farností do jednej "siete".
Východiskom z núdze sú do istej miery kňazi pôvodom z Afriky, Latinskej Ameriky či z Poľska, ktorí prichádzajú do Belgicka, aby pomohli domácim duchovným, ktorí sú zaneprázdnení obsluhou niekoľkých farností naraz a ktorí neraz vykonávajú svoje povolanie dlho po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku.
Veriaci dochádzajú na omše
Podľa RTBF je situácia vo veľkých mestách krajiny o čosi stabilnejšia, avšak na vidieku je zložitejšia, čo potvrdil aj hovorca Konferencia biskupov Belgicka Tommy Scholtes.
V Poľsku odstránili sochu kňaza, ktorý je podozrivý zo zneužívania Čítajte Ten upozornil, že v niektorých dedinách sa už neslúži omša v kostole, alebo ju slúžia iba raz za dva či tri týždne. Pre veriacich to znamená, že musia prejsť niekoľko kilometrov, ak sa chcú zúčastniť na pravidelnej nedeľnej omši.
"Sťahovanie veriacich do ďalšej dediny je ťažké. Ich odtrhnutie od rodnej dediny, od ich kostola, od ich histórie nie je pre ľudí niečo prirodzené," opísal situáciu Scholtes.
Celibát je prekážkou
Podľa vyjadrenia doktorky histórie na Slobodnej bruselskej univerzite a riaditeľky Observatória pre náboženstvá a laickosť Cecile Vanderpelenovej možno slabú príťažlivosť kňazstva v katolíckej cirkvi pre mladých Belgičanov vysvetliť aj celibátom kňazov, ktorý bol zavedený v 12. storočí.
Vanderpelenová upozornila, že ideály spoločnosti a ideály cirkvi pre dnešných kňazov už nie sú jedno a to isté.
"Sľuby čistoty už nie sú cenené, naopak si myslíme, že plnohodnotný život nie je nevyhnutne rodinného typu, ale prinajmenšom emocionálny a sexuálny. Záväzok celibátu je ťažké dosiahnuť v dnešnom svete," opísala situáciu Vanderpelenová.
Scholtes však upozornil, že to netreba vnímať ako záležitosť univerzálneho vzdania sa celibátu kňazov, ale skôr ako prispôsobenie sa konkrétnej realite a prijatie niektorých špecifických pravidiel, aj podľa zvyklostí z rôznych regiónov sveta, kde katolícki duchovní pôsobia, či na základe veľmi špecifických situácií, ako sú napríklad ženatí anglikánski kňazi, ktorí konvertovali na katolicizmus.
