BEJRÚT. Vodca libanonského hnutia Hizballáh Hassan Nasralláh v piatok uviedol, že zredukoval počet bojovníkov podporujúcich damaský režim v susednej Sýrii. Informovala o tom v piatok agentúra AFP.
"Sme prítomní v každej oblasti, kde sme kedysi boli. Neodišli sme odtiaľ, ale kým sa nevyskytne nejaká praktická potreba nemusíme tam byť vo veľkom počte," povedal v rozhovore pre televíziu al-Manar napojenú na šiitské hnutie Hizballáh.
Nové sankcie
Líder hnutia podporovaného Iránom, ktoré bojuje v Sýrii od roku 2013, nešpecifikoval počty.
Vláda v Damasku podporovaná Ruskom a Iránom si od roku 2015 vydobila naspäť od povstalcov a džihádistov veľké časti územia, a teraz kontroluje približne 60% krajiny.
Nasralláh uviedol, že nikto z jeho bojovníkov nie je v súčasnosti zapojený do bojov v sýrskej severozápadnej provincii Idlib, kde od konca apríla vládne a ruské sily zintenzívnili smrtiace bombardovanie džihádistickej bašty.
Nasralláh toto uviedol po tom, ako Washington v utorok oznámil nové sankcie proti Hizballáhu, ktoré sú prvýkrát namierené proti voleným predstaviteľom hnutia.
Zbrane nezložili
Hizballáh je jediným hnutím, ktoré po skončení občianskej vojny v Libanone (1975 - 1990) nezložilo zbrane. V roku 2000 Hizballáh dosiahol odsun izraelských jednotiek z juhu Libanonu, a tým aj ukončenie okupácie tejto časti územia židovským štátom. Izrael rozmiestnil svojich vojakov v južnom Libanone v roku 1978 s odôvodnením, že majú brániť útokom povstaleckých skupín na severnú časť židovského štátu.
V roku 2006 viedol Hizballáh s Izraelom mesiac trvajúci ozbrojený konflikt - tzv. druhú libanonskú (júlovú) vojnu. Libanonská armáda sa do týchto bojov vôbec nezapojila.
Konflikt sa skončil prímerím, ale na demarkačnej čiare medzi Libanonom a Izraelom sporadicky aj naďalej dochádza k ozbrojeným potýčkam. Okrem toho Izrael podozrieva hnutie Hizballáh, že v časti Golanských výšin, ktoré má pod kontrolou Sýria, vybudoval svoju vojenskú sieť.
